Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Citeľná medzera? - Dawkins: The God Delusion, kap. 10.1 (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

pekne

dawkins sa konecne dotkol aj tej zakladnej myslienky - je nabozenstvo skutocne potrebne? je totiz irelevantne ci boh existuje, alebo nie. podstatnejsie je ze nabozenstvo skutocne existuje. a tu vidim hlavny problem. kedze nabozenstvo je pritomne v kazdej kulture, je asi evolucne nevyhnutne - poskytuje akusi evolucnu vyhodu. otazka znie, ci by odstranenie nabozenstva (a tym aj evolucnej vyhody) nesposobilo viac skody ako osohu.
.
ak je boh ekvivalent fiktivneho priatela z detstva, otazka je, ci by boj za odstranenie fiktivnych priatelov deti nesposobil detom viac skody ako ich zachovanie. nie vsetci ludia su na rovnakej mentalnej urovni, aby mohli zit bez fiktivnych priatelov. rovnako je mozne, ze aj vela dospelych potrebuje svojich fiktivnych bohov. podla mojho nazoru ma boj proti nabozenstvu (naboznosti) zmysel az vtedy, ked bude jasne ze ludstvo je na dostatocnej mentalnej urovni prezit aj bez tychto barliciek. odstranit ich vsak prilis skoro moze byt nebezpecne.
 

tymto sa zaobera

viac Daniel Dennett v knihe Breaking the Spell. zaobera sa nabozenstvom ako prirodzenym fenomenom a hovori o vytvoreni medzigeneracnych informacnych kanalov, ktorymi potom prudia akekolvek informacie - aj viera.

ono cele ludstvo asi nikdy nebude na rovnakej mentalnej urovni a problem nie je odstranit vieru, ale jej institucionalizovanu podobu, ktora sa snazi uzurpovat moc a zasahovat do vedy a zivota vsetkych ludi
 

 

s tym by som suhlasil, ale lahsie sa to hovori, ako vykona. kde je viera v osobneho boha, tak su knazi. to je prirodzene. asi najlepsi sposob je odstranovanie poboznosti cez vzdelanie. vzdelany clovek ma coraz menej medzier, kam by mohol schovat boha, az nakoniec skonci maximalne pri panteistickej predstave a ta uz knazov nepotrebuje. takze by som sa asi snazil posilnovat vzdelanie. u nevzdelanych je boj proti naboznosti zbytocny. myslim ze v dnesnej dobe sme vdaka pristupom k informaciam na dobrej ceste.
 

iste,

len maly problem pri tom je, ze v ramci vzdelavacieho procesu sa vyucuje casto aj nabozenstvo - deti nedokazu filtrovat, co je objektivna informacia a co nie. takze paradoxne sa nabozenstvo siri aj cez vzdelanie...ale je zrejme, ze od urciteho stupna vzdelania sa pocet veriacich znizuje.
 

 

Chcete tým povedať, že čím je človek vzdelanejší, o to viac je pravdepodobné, že sa človek stane ateistom? A keďže vy sa prezentujete ako hrdá ateistka sama si hovoríte, že preto musíte byť vzdelanejšia ako všetci veriaci, konkrétne kresťania-katolíci?
 

 

To čo sa snažíš podsúvať ? Nemáš asi ani základy počtu pravdepodobnosti, ani logiky.
.
Čím viac hodov kockami, tým je pravdepodobnejšie, že padnú samé šestky. Pietruchovej padli samé šestky. Znamená to, že mala najviac hodov kockami zo všetkých ?
 

 

Základy pravdepodobnosti a logiky mám, ty nie, pretože každý kto ich má, vie, že pravdepodobnosť hodu šestky je na začiatku každého pokusu rovnaká pre každé čísla kocky. Okrem toho neviem čo si chcel tým príkladom povedať. To mala byť analógia? Pripadá mi to akoby si mi chcel nakresliť banánom čokoládu a potom mi ju pred nosom zjesť.
 

 

Rozumieš vôbec vete, ktorú si napísal ? :-)))

"Pravdepodobnosť hodu šesťky je na ačiatku každého pokusu rovnaká pre každé čísla kocky".

Ty budeš určite nejaký expert, precíznosť tvojho technického vyjadrovania bije do očí.
 

 

"Čím viac hodov kockami, tým je pravdepodobnejšie, že padnú samé šestky."
Takto formulovane to znie, ako blbost. Hody kockou su nezavisle deje, pravdepodobnost pre hod daneho cisla v jednom hode nezavisi od ostatnych hodov. A ked mas n hodov, tak pravdepodobnost, ze padnu same sestky je dokonca mensia pre vacsie n.
Jediny sposob, akym som to dokazal interpretovat, aby si mal pravdu (s prizmurenymi ocami) je tak, ze mame n kociek a hadzeme ich vela krat, takze dostaneme k n-tic - a tam plati, ze cim je vacsie k - cim viac krat tymi kockami hodime, tak medzi tymi k n-ticami je vacsia pravdepodobnost, ze tam bude taka so samymi sestkami. Ale pre kazdy dalsi hod n kockami bude pravdepodobnost padu samych sestiek stale taka ista mala, ako pre prvy hod. Ale tato interpretacia je pritiahnuta za usi - ak si to chcel povedat, tak si to sformuloval zle a este k tomu to ani nesedi so zvyskom tvojho prispevku.
 

 

Samozrejme, že pre jednotlivé hody N-kockami platí, že pravdepodobnosť padnutia samých šestiek je konštantná - kocky nemajú pamäť. Nemyslel som, žeby niekto čo i len uvažoval o tejto možnosti... :-)))
Skúsim preformulovať svoju vetu "Čím viac hodov, tým je pravdepodobnejšie, že padnú samé šesťky" na
"Ale ak hádžeš n-kockami X krát, pravdepodobnosť, že aspoň raz padnú samé šesťky, sa zvyšuje s číslom X".
.
Podľa mňa význam viet je rovnaký. Čudujem sa, že si ten "jediný spôsob správnej interpretácie" nevidel hneď, mne sa to zdá pomerne jednoznačné.
.
Nemyslím, že som to formuloval zle. Práve naopak, všade spomínam hody - množné číslo. Z poslednej vety "Znamená to, že mala najviac hodov zo všetkých" je predsa zrejme, že mi nejde o pravdepodobnosť jednotlivých hodov, ale o pravdepodobnosť v sérii hodov.
.
Ale teba ako odborníka beriem. Mohol som to formulovať ešte jednoznačnejšie. Teba beriem aj preto, že na rozdiel od Matušáka vidno, že vieš o čom rozprávaš - a vieš to aj formulovať. Len sa mi snažíš silou mocou nájsť chybu... :-))) A tým nechcem povedať, že sa niekedy neseknem.
 

 

Priznávam, veta, ktorú som napísal sa zdala byť zavádzajúca až nezmyselná, lebo v nej chýbal výraz "a to platí", takže opravujem gramatickú, NIE logickú chybu a teda:
...pravdepodobnosť hodu šestky je na začiatku každého pokusu rovnaká A TO PLATÍ pre každé čísla kocky. Pravdepodobnosť hodu každého z čísel je 1:6, t.j. približne 16,7%. To znamená, že keď budeš hádzať dostatočne dlho akékoľvek číslo, tak pravdepodobnosť jeho hodu sa s počtom hodov nebude zvyšovať, ale bude sa blížiť k ideálnej hodnote 16,7%.
A preto veta,ktorú si preformuloval na "správnu", lebo si to akože pochopil od Wiryla, ktorá znie: "Čím viac hodov, tým je pravdepodobnejšie, že padnú samé šesťky", je absurdná. Pretože ak hodím napr. šestku v prvých troch hodoch moja úspešnosť je 100%, ale ak mi pri štvrtom hode padne iné číslo, moja úspešnosť hodu šestky klesá, čo je v rozpore s tvojou vetou, že čím viac hodov, tým je pravdepodovbnejšie, že padnú samé šestky. Už neviem ako by som ti to vysvetlil.
 

 

Počuj, radšej nepíš... ty ideálna hodnota :-)))
 

 

Kedze nerozumiem, co chcel Oberon povedat (sam tam ma mimochodom chybu z pravdepodobnosti :) ), skusim ti vysvetlit trochu inac, kde mas logicku chybu.

Ak so vzdelanim rastie pravdepodobnost, ze sa clovek stane ateistom (co osobne neviem, ci plati, urcite je medzi viac vzdelanymi vacsie percento ateistov), to neznamena, ze vsetci vzdelani sa stanu ateistami, ani to, ze medzi menej vzdelanymi ateisti nie su.
Ja osobne poznam katolikov, s ktorymi by som si nedovolil polemizovat o tom, ze su vzdelanejsi, ako ja, a rovnako je na tom, myslim, pani Pietruchova.
 

 

Na tú svoju chybu z pravdepodobnosti som vcelku zvedavý. Oprav ma, prosím.
 

 

Sám hovoríš, že nevieš či taký predpoklad platí. Neodpovedáš mi na podstatu príkladu, ktorý som schválne uviedol do extrému, aby sa ukázalo, na akom absurdnom predpoklade stojí. Samozrejme, že si nemyslím, že ak už aj je pravda, že od istého stupňa vzdelania rastie počet ateistov, tak sa musia v tejto kategórii vyskytovať len ateisti. Určite sú medzi nimi z nejakej príčiny aj veriaci, ale ak platí predpoklad O. Pietruchovej, tak tam 100%-tne nie sú z rozumnej príčiny.
 

toto som chcela povedat

A letter published in Nature in 1998 reported a survey suggesting that belief in a personal god or afterlife was at an all-time low among the members of the U.S. National Academy of Science, only 7.0% of whom believed in a personal god as compared with more than 85% of the general U.S. population.[104] In the same year Frank Sulloway of the Massachusetts Institute of Technology and Michael Shermer of California State University conducted a study which found in their polling sample of "credentialed" U.S. adults (12% had Ph.Ds and 62% were college graduates) 64% believed in God, and there was a correlation indicating that religious conviction diminished with education level.[105] An inverse correlation between religiosity and intelligence has been found by 39 studies carried out between 1927 and 2002, according to an article in Mensa Magazine.[106] These findings broadly agree with a 1958 statistical meta-analysis by Professor Michael Argyle of the University of Oxford. He analyzed seven research studies that had investigated correlation between attitude to religion and measured intelligence among school and college students from the U.S. Although a clear negative correlation was found, the analysis did not identify causality but noted that factors such as authoritarian family background and social class may also have played a part.[107]
http://en.wikipedia.org/wiki/A...
 

vedomosti

Mohol by mi niekto vysvetlit, ako mohol z cista jasna vzniknut tak uplne super zlozity svet okolo nas? Ked sa pozeram volnym okom, vidim, ze kazdy jeden strom nie je rovnaky, ze voda je ta najzvlastnejsia vec, co som videl, ze pocnuc od tych najmensich organizmov az po tie najvacsie, ktore tu kedy zili su vsetky uplne perfektne, niektore schopnostami, niektore farbami, ine silou. Ze ci sa zacnem pozerat do tych mikro svetov, je to este zaujimavejsie, zidem na uroven atomov, a cuduj sa svete, ze tam to nekonci, je tam taky zlozity premakany svet, ze clovek este ani zdaleka nema sancu pochopit. A potom zabrusim do vesmiru, tie namakane drahy telies, tie hviezdy a kolko ich je, ta nekonecnost, tie galaxie vsetkych tvarov, tie uzasne hmloviny, vybuchy supernov a zrody dalsich systemov. Potom sa vratim a pozeram zo zeme na Mesiac, a zarazi ma, ze tieto dve gule sa len tak okolo seba tocia a NIKDY sa Mesiac ani len o kusok neotoci, aby sme tu jeho druhu stranu videli. Ak je toto vsetko nahoda, tak take vysvetlenie mi vedecky nestaci. Cim viac viem, cim viac studujem a poznavam, cim som vzdelanejsi, tym uzasnutejsi ostavam stat pred tou nesmiernou komplexnostou a neuveritelnou presnostou a detailami tak masivnych rozmerov. Dajte mi jasne vedecky podlozene objasnenie tychto sialene premakanych svetov.
 


Najčítanejšie


  1. Martin Greguš: Poslanec Blaha vs ETIKA. Viete aké predmety Ľ. Blaha učil na Akadémii policajného zboru? 710
  2. Peter Gregor: Čierno biela sloboda - Zanzibar. 355
  3. Martin Greguš: Matovičov status o obyčajných ľuďoch a dôchodcoch. Je to správna "interpretácia" situácie? 175
  4. Karolína Olšavská: Dve sestry alebo Kam môže dospieť zlo zasiate rodičmi 144
  5. Simona Kyselicová: Ako som začala predávat' medovníky v zahraničí || Život v Nórsku 132
  6. Michal Porubän: Senzácia : O poslanca Ľuboša Blahu prejavil záujem Oxford,Harvard a aj Princeton ! 130
  7. Martin Ondráš: Prvý minister novej vlády o ktorého sa zaujíma generálna prokuratúra 108
  8. Michal Šimečka: Dedičstvo Fica a Pellegriniho - sme poslední v EÚ 75
  9. Tomáš Vodvářka: Židovský humor XXXIII 64
  10. Filip Pastorek: Nejvyšší správní soud zasiahol proti korupčnému komisárovi z Luhačovíc 59

Rebríčky článkov


  1. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 2.
  2. Peter Biščo: Tata Fico & Pele syn - večerné rozhovory 1.
  3. Martin Krištoff: Problémy dodávok vakcín korigujú akcie farmafiriem
  4. Olívia Lacenová: Kuriérske spoločnosti sa zviezli na silnejúcich online nákupoch
  5. Stanislav Jurčišin: Kapitalistický úžernícky režim v plnom rozkvete. Quo vadis?
  6. Michal Ičo: Tibor Ičo- Stromy
  7. Stanislav Martinčko: Čo všetko hodinku meral Pellegrinimu krajčírsky majster???
  8. Jozo Peric: Chorváti chcú aj napriek pandémii euro. Chorvátsko ho prijme v roku 2023
  9. Vladimír Bohm: Zrušenie Trampových profilov urýchľuje koniec sociálnych sietí
  10. Dušan Seberíni: Nehádžte perly pod svine. Príhovor ministrovi zdravotníctva


Už ste čítali?