"Sochy ženy so širokými bokmi a naliatymi prsiami symbolizovali úctu k matke, darkyni života, k jej lonu" - ano, ale Marek nepisal o takychto zenach. Nedochadza, pani Pietruchova?
standy
Prave rozmyslam, ci sa mam nad OP smiat alebo plakat. Neviem sa rozhodnut
mojkania si svojej úžasnosti, čo tak okomentovať tu Mikloškovu vety. Sa ti páči prirovnanie, že si pre svoje deti bola údajne najnebezpečnejším miestom na svete, než sa prvý raz slobodne nadýchli ? Áno alebo nie ?
Omyl - nejedná sa o históriu, ale o súčasnosť niektorých latinskoamerických indiánskych kmeňov. Žena zalezie rodiť niekde do krovia, aby ju nikto nevidel a muž sa zatiaľ zvíja a jačí na hamaku vo veľkej chyži. Dedinčania ho utešujú, nosia mu občerstvenie a snažia sa mu to utrpenie čo najviac osladiť. Komédia skončí, až keď sa žena s dieťaťom vráti domov. Hovorí sa tomu, že muž na seba berie zlobu démonov, ktorí by mohli uškodiť dieťaťu.
to nie je interpretácia a už vôbec nie "gendrová", ale je to tvrdá realita, používaná v každodennom živote u juhoamerických indiánskych kmeňov. Používa sa tam ešte jeden štýl pôrodov: muž zatlčie do zeme dva kôly a hore ich prekryje tretím, na ktorý zavesí za ruky svoju rodiacu ženu s roztiahnutými nohami a zostane pri nej, pokiaľ neporodí, by mohol zachytiť dieťa. Videla som pred viacerými rokmi dokumentárny film, kde boli obidva spôsoby pôrodov nafilmované.
Čítal som ďalej, a tá zmes - v podobe mozaiky, z kameňov náhodných - neutvára žiaden celkový obraz. Dokonca je nielen sémanticky ale i logicky disharmonická.
Napriek tomu, že je peknými obrázkami (ktoré sami, za ich použitie nemôžu), ako falošná, prázdna torta - navrchu nimi ozdobená.
...a neubránim sa pocitu, že pani autorka je značne postihnutá malomestským snobstvom, ak k téme, ktorú si sama určila nepoužíva príklady zrejmejšie, ako napríklad: Willendorfská venuša, Věstonická venuša či venuša z Lespugue... A veľmi (k téme) nevhodne - síce s a l ó n n e - použila (nie z viny samotných obrazov) turisticky najznámejšie a najpublikovanejšie "najotrepanejšie" motívy, ktoré určite iba veľmi vzdialene môžu byť ilustráciou jej téz.
nepatrí tvorovi, ktorý má zhodou okolností vagínu. Úcta patrí vznešenej a šľachetnej žene. Úcta patrí obetavej matke. Nezamieňať tieto pojmy. Úcta nepatrí zmaľovanému a povrchnému tvorovi, ktorý má zhodou okolností vagínu ale má ju len ako prostriedok k dosiahnutiu svojich záujmov. Úcta nepatrí tvorovi bez vzťahu k rodine, súložiacemu ostošesť až do neskorej tridsiatky a potom odušu spasenbú naháňajúcemu ako tak životaschopnú spermiu. Úcta nepatrí ani rôznym popleteným bojovníčkam za ich choré pravdy. . Správajte sa tak aby ste si zasluhovali úctu a budete ju mať. Síce - tie z vás, ktoré stoja za to, ju aj majú. Keď ju ty nemáš, problém bude niekde inde. Takže neni čo riešiť.
veru tak
OP nám nastavuje zrkadlo. Aj keď iné ako si ona asi predstavuje. A to je dobre. Ty mi isto rozumieš.
a miesto
Áno alebo nie ?
Tak
(trochu preskočím, pani autorka to ale pochopí, veď ide o history of the USA),
...a keď žena rodíla,
otec Indián trpel v bolestiach,
plakal a kričal - vzýval bohov...
.
Všetko, čo za niečo stojí - čo pretrvá,
rodí sa v bolesti,
a nadľudskom úsilí...
aj keď trochu povrchná a "gendrová" - ako z relácie 7up.
vari - po tom všetkom, čo sa na nich napáchalo - im aj toto nechcete vziať?
Sorry, ale
Používa sa tam ešte jeden štýl pôrodov: muž zatlčie do zeme dva kôly a hore ich prekryje tretím, na ktorý zavesí za ruky svoju rodiacu ženu s roztiahnutými nohami a zostane pri nej, pokiaľ neporodí, by mohol zachytiť dieťa. Videla som pred viacerými rokmi dokumentárny film, kde boli obidva spôsoby pôrodov nafilmované.