no, viem si predstavit aj ine veci na ktore sa da byt hrdym.....ale ako sledujem, Zem sa neprestala tocit takze Vesmiru je Vasa hrdost akosi ukradnuta.
Adalbert
Nie je "viera" v ateizmus
väčším fanatizmom, ako triezve úvahy o existencii "univerzálneho vedomia" ?!
je-el
Je to inak
Ateisti nemaju preco nenavidiet to, co si vedia rozumne vysvetlit. Vratane pritomnosti viery.
Tym padom maju aj mensiu potrebu urazat - poukazujem na tvoj predosly prispevok.
hundrosko
je to inak...
"Ateisti nemaju preco nenavidiet"..nuz asi necitava casto diskusie k podobnym clankom...aj na tejto je spusta vyjadreni "tolerantnych" ateistov ktore v nicom nezaostavaju za plamennymi taraninami jezuitov 16. storocia - v com su teda moralne cistejsi tzv. ateisti nez ti, proti ktorym tak vehementne a zurivo na diskusiach broja?
Adalbert
Nezahráme sa.Keď tu písal Ivan Bella, množstvo diskutujúcich ho slušne alebo menej slušne dehonestovalo.
Ked tu písala Maruš Smekalová, detto.
Rozrýpeš mravenisko a potom budeš dokazovať, že mravce sú agresívne ?
mravce ozaj su agresivne - utocia, zabijaju a pozieraju tych, co nie su mravcami ... a niekedy aj inych mravcov. Aj bez rozrypania. Maju to jednoducho v genoch.
"Ateisti nemaju prečo nenávidiet". znamená, že nemôžu nenávidieť Boha, pretože v jeho existenciu neveria. Nemôžeš nenávidieť niečo čo neexistuje. Logicky. Čo ale ateistov vytáča do biela a robí ich plamennými je ľudská hlúposť, zadubenosť a ignorancia faktov. Keď sa s niekým snažíš argumentovať a on nemá ani základný prehľad o súčastnom poznaní a navyše odmieta poskytnúť akýkoľvek dôkaz na to čo tvrdí... tak to vie vytočiť. Prakticky taká diskusia nemá význam a to je smutné a frustrujúce.
Ateizmus nie je viera, lebo ateizmus je odmietaním viery ako takej. Ateista považuje za pravdivé to k čomu existujú racionálne dôkazy, prípadne vedecké teórie a hypotézy. Ateista je schopný zavrhnút hypotézy, ktoré sa nedokázali experimentmi. Byť ateistom je náročnejšie, lebo nikde nie je daný pevný smer ani pevný bod. Naopak veriacemu stačí jeho viera, dôkazy nepotrebuje a ak sú rozpory tak ich ignoruje. Byť veriacim je ľahšie a pohodlnejšie. Viera dáva dostatok síce iracionálnych ale pre drvivú väčšinu ľudí uspokojivých vysvetlení všetkého. Veriaci na rozdiel od ateistu často nepochybuje, ateista pochybuje neustále. Je to samozrejme psychicky náročnejšie.
nie je ateizmus. Odmietas vieru ako taku? Odmietas uverit Tvojej priatelke, ked Ti tvrdi, ze zo susedovie Janom nikdy nespala? (to je priklad) Kazdy niecomu veri, napr. uz len to, ze vacsina vzdelanych ludi a vedcov veri v nemennost fyzikalnych zakonov v case je tak isto cira viera.
ak uznáš, že je toi svojim spôsobom homonymické slovo - slovo s viacerými významami. Samozrejme aj ateista v mnohé verí, lebo mnohé situácie neumožňujú okamžité overovanie faktov. Veríš na základe skúseností, na základe toho, že sa ti mnohokrát potvrdilo, že napriek neexistencie dôkazov je tvoja viera opodstatnená. Iné je ak sa viera týka samotnej podstaty bytia a existencie sveta. To nie je opakovaná viera na základe skúseností, tu je bud viera trvalá, alebo trvalé opieranie sa o fakty a vedeckú metódu skúmania sveta. Pritom pod vedeckou metodou nemyslím to, že vychádza z nejakej ideológie, ktorá sama seba vyhlásila za vedeckú a ostatné za nevedecké. Vedecká metóda skúmania spočíva v prísnom dodržiavaní zveru faktov, ich kauzálneho triedenia, tvorby hypotéz, ich experimentálneho overovania a nakoniec tvorby teórie ktorá celú tu kauzalitu rieši s mnimálnymi rozpormi, ktoré sa môžu pripísať na vrub nepresnotí pozorovaní. Akonáhle sa pri následnom bádaní začnú rozpory hromadiť a bude jasné, že už nejde len o nejaké chyby merania či interpretácie, tak je nutné danú teóriu zavrhnúť, prípadne zovšeobecniť tak aby dané rozpory vysvetlila. Tak vznikajú nové hypotézy a nové teórie a týmto sa postupnými krokmi poznanie posúva k absolútnej pravde, ku ktorej sa samozrejme dá len priblížiť, lebo savet a celý vesmír je príliš veľký a mnohotvárny aby sa dal celý spoznať. V náboženskom dogmatizme je všetko založené na nemenných dogmách z ktorých sa v podstate scholastickými metódami hľadá návod na vysvetlenie všetkých javov mnohotvárneho sveta. Takže ak mi niekto povie že Biblia či Korán dáva odpoveď na každú otázku a rieši každý problém mnohorakého sveta a Vesmíru, tak musí každý súdny človek uznat, že nejaká jedna kniha, nech už hocijako hrubá, nemôže obsahovať všetky múdrosti sveta. To môže platiť len v tom prípade ak verím, že jej text je čosi nadprirodzené, božské - potom vic nepotrebujem, lebo všetko ostatné si stvorím vo vlastnej fantázii. Potom ale môžem jednotlivé pasáže svätého písma interpretovať raz doslovne, inokedy metaforicky, či čiastočne tak a čiastočne inak a týmto kombinovaním prispôsobovať použiteľnosť daného textu. To má ale s vedou pramálo spoločného.
a viere, druhu cast prispevku si si mohol kludne odpustit. Ja nie som veriaci. V prispevku o 12:23 si napisal, ze ateizmus odmieta vieru ako taku, co si teraz uz konecne zuzil na podstatu sveta. Ano, TOTO uz naozaj je ateizmus. V prvom prispevku si neopisoval ateizmus, ale nejaky roboticky scientizmus. Take nieco nemoze vyznavat ziadny psychicky nenaruseny ludsky jedinec. Aj keby niektori asi velmi chceli.
aj viera veriaceho človeka podlieha fázam vývoja. Nie je to raz a navždy daný stav. To by znamenalo, že veriaci ľudia o svojej viere vôbec nerozmýšľajú a to je na hony vzdialené od pravdy. V človeku sa bijú dve podstaty: materialistická a duchovná. Tak ako si materialista vysvetľuje všetko na báze dokázateľného, veriaci sa ešte okrem toho (navyše) opiera o možnosť existencie vecí nedokázateľných, pričom je to zákonite niečo, čo ho presahuje v jeho možnosti pochopenia. Dokáže len uznať, že to jestvuje a že je to existencia nezávislá od jeho pochopenia. Podľa toho, ako je človek ďaleko v schopnosti pripustiť veci existujúce, ale nedokázateľné (Boh), sa zaraďuje buď k teistom, alebo ateistom. Sú však ešte ďalšie možnosti - napr. ľudia ľahostajní a ľudia fanatickí - obidva extrémy plodia neporozumenie k tým prvým dvom. Mne sa darí chápať ateistov v ich uspokojením s tým, čo o svete a človeku vedia, pravda, pokiaľ nenapádajú opačnú stranu, ako nám to tu predviedla pani Pietruchová. Pretože ten, kto nechápe a napáda, sa automaticky zaraďuje k extrémistom, a teda fanatikom. Nech o sebe tvrdí čokoľvek - nie je pravdivý. Súhlasím, že človek má byť hrdý už len na to, že je človek (človek - to znie hrdo!) - to je báza, na ktorej sa 100% zhodneme. Všetci, čo tu píšeme, sme ľudia. Ale pretláčať jednu hrdosť (na ateizmus, kresťanstvo, homosexualitu, feminizmus, postihnutosť, politickú a národnostnú príslušnosť, farbu kože etc...) je podľa mňa bitevným poľom na nedorozumenie. Vidím v tom len kopec nepochopených, podcenených, degradovaných, ponížených a urazených... Tu nemôže byť nikto víťaz, lebo tu víťazí rozkol. ... Pani Pietruchová, ako som si ju prečítala z jej príspevkov, je pravdepodobne zranená katolíčka, ktorá konvertovala na ateizmus z akéhosi iba jej známeho dôvodu, ale určite, keby narazila vo svojom živote na presvedčivejších a najmä charakternejších ľudí (smola, že nie), určite by bola rovnako hrdá na to, že je veriaca. Pretože hrdosť si netreba dokazovať, hrdosť je vnútorný pocit vlastný iba človeku.
a napísal, že každý verí inak a na pomyselnej osi od bigótneho fanatika po absolútneho neverca sa možno každý človek nachádza na inej pozícii. Nechcem sa opakovať, ale ja neodmietam vieru ako takú. Viera je potrebná, lebo sa nedá vždy skúmať pravdivosť každeho výroku, vnemu, poznania, udalosti. Na základe osobnej skúsenosti si tieto dôkazy náhrádzame vierou dovtedy, kym sa nepresvedčíme o opaku. Iné to je pri viere týkajúcej sa samotnej podstaty bytia a existencie sveta. A druhá vec, ktorú chcem zdôrazniť je to, že poloha každého na tej už spomínanej osi závisí od miery autonómnosti jeho psychiky. Ateizmus vyžaduje vyššiu mieru autonómie a dáva za to väčší pocit slobody, religiozita naopak uľahčuje rozhodovania v živote a platí sa za to istou mierou neslobody.
tiez sa mi nepaci tento nadpis. ja napriklad nie som veriaci, no nechcem byt ani ateista. mozem tak byt oznaceny, no nechcem patrit k nejakej skupine vlastnym pricinenim. - ale aj tak je to podla mna vynikajuci clanok. este by som navrhoval vsetkym krestanom, aby prestali vyuzivat vsetky lieky a lieciva, ktore pochadzaju z vyskumov kmenovych buniek, pripadne inych vyskumov, ktore katolicka cirkev zakazuje, alebo zakazovala v minulosti.
Ludia ta vzdy hodia do nejakej skatulky, ale ked to nepotrebujes, nelam si tym hlavu, ze si muz/zena, ze si stary/mlady a podobne. Skatulky maju najradsej ti, ktori maju priatelov na tom zaklade. Mne blizky clovek ma snad nema kvoli nejakej hlupej skatulke. Nebolo by aby kazdy clovek neveril v nieco vlastne, samozrejme nieco sa mu zas nepaci alebo v to proste neveri. Takze kazdy mame svoju mieru viery v nieco a odmietanie viery v ine, lamat si hlavu skatulkami. To radsej tym z akej hlbky nasho vnutra vyplyva to v co verime alebo coho vieru odmietame.
su ludia, ktori maju cukrovku. su to diabetici. su ludia, ktori cukrovku nemaju, to su zdravi. su ludia ktori v boha veria, to su veriaci. su ludia, ktori v boha neveria. to su ateisti. takze ak nie si veriaci, tak si automaticky ateista.
Aj diabetici môžu byť zdraví ľudia.Pozri si definíciu zdravia od WHO. A ĺudia, ktorí cukrovku nemajú, nemusia byť automaticky zdraví. . Pozor, ľudia, ktorí neveria v boha, ale iné transcententálne veci nie sú ateisti.
tvoj priklad ukazal, ze to tak nie je. lebo ludia, ktori nemaju cukrovku nie su zakonite zdravi ;) tak isto neveriaci clovek nemusi byt ateista. lebo su este agnostici, noncognicisti, atd. pomenovaniu ateista sa chcem vyhybat hlavne preto, ze vela ludi to zacina povazovat za popularne a bez vedomosti o co ide, si sami pretvaraju ateizmus na vieru. co je samozrejme velmi zle.
ako ja nic, iba ze
a niekedy aj inych mravcov. Aj bez rozrypania. Maju to jednoducho v genoch.
Ale no.
Presne tak
viera v ateizmus je iracionalne
To je blbosť
Naopak veriacemu stačí jeho viera, dôkazy nepotrebuje a ak sú rozpory tak ich ignoruje.
Byť veriacim je ľahšie a pohodlnejšie. Viera dáva dostatok síce iracionálnych ale pre drvivú väčšinu ľudí uspokojivých vysvetlení všetkého. Veriaci na rozdiel od ateistu často nepochybuje, ateista pochybuje neustále. Je to samozrejme psychicky náročnejšie.
Prepac, ale to co si opisal,
Nie je viera ako viera
Ja sa s Tebou nebavim o vede
nesúhlasím, je to trochu zložitejšie
Sú však ešte ďalšie možnosti - napr. ľudia ľahostajní a ľudia fanatickí - obidva extrémy plodia neporozumenie k tým prvým dvom. Mne sa darí chápať ateistov v ich uspokojením s tým, čo o svete a človeku vedia, pravda, pokiaľ nenapádajú opačnú stranu, ako nám to tu predviedla pani Pietruchová. Pretože ten, kto nechápe a napáda, sa automaticky zaraďuje k extrémistom, a teda fanatikom. Nech o sebe tvrdí čokoľvek - nie je pravdivý.
Súhlasím, že človek má byť hrdý už len na to, že je človek (človek - to znie hrdo!) - to je báza, na ktorej sa 100% zhodneme. Všetci, čo tu píšeme, sme ľudia. Ale pretláčať jednu hrdosť (na ateizmus, kresťanstvo, homosexualitu, feminizmus, postihnutosť, politickú a národnostnú príslušnosť, farbu kože etc...) je podľa mňa bitevným poľom na nedorozumenie. Vidím v tom len kopec nepochopených, podcenených, degradovaných, ponížených a urazených... Tu nemôže byť nikto víťaz, lebo tu víťazí rozkol.
...
Pani Pietruchová, ako som si ju prečítala z jej príspevkov, je pravdepodobne zranená katolíčka, ktorá konvertovala na ateizmus z akéhosi iba jej známeho dôvodu, ale určite, keby narazila vo svojom živote na presvedčivejších a najmä charakternejších ľudí (smola, že nie), určite by bola rovnako hrdá na to, že je veriaca. Pretože hrdosť si netreba dokazovať, hrdosť je vnútorný pocit vlastný iba človeku.
V svojom príspevku vyššie som odpovedal
A druhá vec, ktorú chcem zdôrazniť je to, že poloha každého na tej už spomínanej osi závisí od miery autonómnosti jeho psychiky. Ateizmus vyžaduje vyššiu mieru autonómie a dáva za to väčší pocit slobody, religiozita naopak uľahčuje rozhodovania v živote a platí sa za to istou mierou neslobody.
ja som tiežateista
je-el
-
ale aj tak je to podla mna vynikajuci clanok.
este by som navrhoval vsetkym krestanom, aby prestali vyuzivat vsetky lieky a lieciva, ktore pochadzaju z vyskumov kmenovych buniek, pripadne inych vyskumov, ktore katolicka cirkev zakazuje, alebo zakazovala v minulosti.
hm
Nezmysel
A ĺudia, ktorí cukrovku nemajú, nemusia byť automaticky zdraví.
.
Pozor, ľudia, ktorí neveria v boha, ale iné transcententálne veci nie sú ateisti.
tak isto neveriaci clovek nemusi byt ateista. lebo su este agnostici, noncognicisti, atd.
pomenovaniu ateista sa chcem vyhybat hlavne preto, ze vela ludi to zacina povazovat za popularne a bez vedomosti o co ide, si sami pretvaraju ateizmus na vieru. co je samozrejme velmi zle.