Rodová rovnosť ako kultúra života

Autor: Olga Pietruchová | 8.12.2013 o 22:05 | (upravené 9.12.2013 o 6:23) Karma článku: 13,57 | Prečítané:  12231x

Rodová rovnosť sa stala v poslednom týžni vysoko diskutovanou a sledovanou témou. Partiersky list k prvej Adventnej nedeli otvoril otázky o zmysluplnosti resp. nebezpečenstve presadzovania rodovej rovnosti v ponímaní, ako ho presadzuje Európska únia a ako členský štát aj Slovenská republika. V Pastierskom liste bolo naznačené, že práve jej presadzovanie vedie krajinu resp. národ do záhuby. Prejdime ale od ideológie a poctitov k faktom a posúďme, či je takéto ohrozenie naozaj reálne. Pozrime sa na reálne dáta a korelácie medzi rodovou rovnosťou a ukazovateľmi krajiny v oblasti ekonomiky a demografie.

Index rodovej rovnosti

Pre porovnanie úrovne krajín EÚ som zvolila Index rodovej rovnosti (Gender equality Index, GEUI, ktorý predstavil v júni tohto roku Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Index sleduje a porovnáva situáciu rodovej rovnosti v niekoľkých kľúčových oblastiach, ktoré EIGE rozdelilo do kategórií práca, peniaze, znalosti, čas, podiel na moci a rozhodovaní a zdravie. Téme rodového násilia sa venovali samostatne vzhľadom na odlišnú perspektívu. Hodnota GEI rovná 100% by znamenala, že neexistujú rozdiely v spoločenskom postavení mužov a žien. Index teda reflektuje rodový rozdiel v jednotlivých ukazovateľoch.

Nikoho asi neprekvapí, že na popredných priečkach sa umiestnili škandinávske krajiny, krajiny Beneluxu, Veľká Británia a Francúzsko. Z nových členských štátov (ČŠ) sa najlepšie umiestnilo Slovinsko, Slovensko skončilo spolu s Talianskom na 4. mieste od zadu. (Viac tu)

GEI.jpg

Zdroj: http://eige.europa.eu/content/gender-equality-index#/

Vo všetkých nasledujúcich grafov sú krajiny uvedené v poradí, ako sa umiestnili v GEI. Teda prvé Švédsko s najvyššou úrovňou rodovej rovnosti a posledné Rumunsko s najnižšou.

 

Rodová rovnosť a ekonomika

Úroveň ekonomiky každej krajiny závisí od rôznych faktorov. Viaceré štúdie naznačujú, že jedným z nich je aj zapojenie žien do pracovného procesu. V spoločnej správe Svetovej banky a univerzity v Oxforde Report on Engendering Development sa hovorí: „Fakty dokazujú, že spoločnosti, v ktorých existuje rodová diskriminácia, majú tendenciu k nižšiemu ekonomickému rastu a pomalšiemu znižovaniu chudoby(...) Vyššie práva žien a ich účasť vo verejnom živote znamená viac transparentnosti v podnikaní a vládnutí a lepšiu správu vecí verejných. Čím vyššia účasť žien vo verejnom živote, tým nižší stupeň korupcie."

„Zabudnite na Čínu, Indiu a internet: ekonomický rast je poháňaný ženami," napísal ešte pred krízou známy časopis Economist. V dvoch článkoch podrobne rozoberá vplyv zvýšenej zamestnanosti žien na rozvoj globálnej ekonomiky. Zvyšovanie zamestnanosti žien v minulých desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálneho HDP viac ako nové technológie či globálne koncerny; v poslednom desaťročí prispeli ženy v rozvinutých krajinách k hospodárskemu rastu oveľa viac ako Čína. Ak by sme prirátali objem neplatenej práce v domácnosti, bol by ich prínos ešte oveľa vyšší. Ženy zaberajú viac novovytvorených pracovných miest ako muži, od roku 1970 dve tretiny (V EÚ v posledných rokoch 75 %), uvádza Economist.

Nasledujúci graf dokazuje jasnú koreláciu medzi rodovou rovnosťou a úrovňou HDP v krajinách EÚ. Graf síce nedokazuje kauzalitu, ale obdobne ako iné poukazuje na skutočnosť, že nerovnosť medzi mužmi a ženami negatívne ovplyvňuje dlhodobý ekonomický rast. Kauzalita pritom môže byť obojstranná - bohatšie krajiny investujú viac do sociálnej oblasti a služieb, čo umožňuje ženách lepšie uplatnenie sa v pracovnom živote. Na druhej strane vyššie zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách znamená spravidla viac prosociálne orientovanú politiku, ale aj vyššiu spotrebu a vyššiu rozmanitosť v rozhodovaní. Práve táto sa ukazuje ako faktor pri ziskovosti podniku.

Modrá krivka predstavuje Index EÚ v GDP per capita PPS, teda úroveň HDP krajiny v pomere k EÚ, ktoré predstavuje 100%. Oranžová krivka je Index rodovej rovnosti (najvyšší je 100%).

 

Rozvoj ľudskej spoločnosti a kvalita života

OSN vydáva pravidelne rebríček krajín s najvyššou kvalitou života, hodnotenou podľa Human Development Index (HDI). Na prvých miestach sa už tradične umiestňujú najmä škandinávske krajiny a krajiny Beneluxu. Zaujímavé je, že všetky krajiny na popredných miestach počnúc Nórskom majú vysoké zastúpenie žien v politike, 30 až takmer 50 percent.  Vyššie zastúpenie žien znamená humánnejšiu politiku a lepšiu kvalitu života, rovnovážnejší vývoj spoločnosti, vyššie výdavky na podporu rodín, vzdelania, zdravia, na sociálne opatrenia a menej peňazí na zbrojenie.

Modrá krivka zobrazuje GEI krajiny a oranžová umiestnenie v rebríčku HDI. Čím vyššie umiestnenie, tým horšia úroveň ľudského rozvoja.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je tripartitná agentúra Európskej únie, ktorej poslaním je poskytovať znalosti a poznatky v oblasti sociálnej a pracovnej politiky. Vo svojich prieskumoch sa venuje aj kvalite života v subjektívnom poňatí ľudí v EÚ. Nasledujúci graf porovnáva jej výsledky s GEI krajiny.

 

Rodová rovnosť a pôrodnosť

Obavy z negatívneho vývoja populácie pri zvyšovaní ekonomickej aktivity žien sa ukazujú ako neopodstatnené, naopak. Krajiny s vysokým zapojením žien do pracovného procesu ako Švédsko a USA majú vyššiu pôrodnosť ako Japonsko a Taliansko, kde oveľa viac žien zostáva v domácnosti. Rovnako obavy z toho, že pracujúce ženy nevenujú dostatočnú pozornosť deťom, nie sú na mieste; prieskum Maryland University ukázal, že ženy venovali v roku 2003 rovnaký čas deťom ako v roku 1965. Čas venovaný profesionálnej práci šiel „na úkor" domácich prác, ktoré sú viac technizované a profesionalizované.

Príkladom pozitívneho vývoja sú škandinávske krajiny, kde sa počas posledných desaťročí podarilo vytvoriť optimálne podmienky pre spojenie rodiny a kariéry. Podobným príkladom je Francúzsko, kde sú materské škôlky a družiny k dispozícii širokoplošne a zadarmo.

 

Nasledujúci graf ukazuje pozitívnu koreláciu medzi úrovňou politického zastúpenia žien a pôrodnosťou v danej krajine. Pri sledovaní populačného vývoja krajín EÚ zistíme, že najnižšiu pôrodnosť v EÚ vykazujú krajiny so silným tradičným modelom rodiny a postkomunistické krajiny, ktoré sa k takémuto modelu postupne vracajú. Štatistiky hovoria jasne - práve ženy v domácnosti majú najmenej detí a túto skutočnosť nezmenilo ani zvyšovanie rodinných prídavkov a rôzne pokusy o finančné stimulácie.  Najvyššiu fertilitu v rámci EÚ majú štáty ako Francúzsko, Škandinávske krajiny, Írsko, UK a krajiny Beneluxu. Práve v týchto krajinách dosahuje rodová rovnosť najvyššiu úroveň. Výskum a databáza Eurostatu ukazuje, že úroveň fertility v týchto krajinách je urdžiavaná najmä domácimi zamestnanými ženami (ako protiargument na to, že pôrodnosť dvíhajú migranti).

Ukazuje sa, že čím vyššia úroveň rodovej rovnosti a teda emancipácie žien, čím vyššia ich účasť na rozhodovacích procesoch a spolupodieľaní sa na tvorbe koncepcií štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky pre ich zamestnanosť a zosúladenie rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja.

 

Rodina, deti a viera

Na záver uvádzam dva zaujímavé grafy. Ako ukazujú, neexistuje priama korelácia medzi počtom uzavretých manželstiev a pôrodnosťou v danej krajine. Kým v počte uzavretých sobášov vysoko vedie Cyprus, za ním Poľsko, Litva a Malta, teda všetko krajiny s vysokým podielom katolíkov, na pôrodnosti sa to vôbec neodráža a tieto krajiny patra bez výnimky ku krajinám s nižšou ako priemernou fertilitou v rámci EÚ. Podobne neexistuje pozitívna korelácia medzi vierou v Boha a pôrodnosťou, resp. graf ukazuje skôr negatívnu závislosť. Z toho sa dajú vyvoviť dva závery:

- v liberálnych krajinách s vysokou úrovňou rodovej rovnosti sa skôr ľudia rozhodnú mať deti, ale neuzatvárajú bezpodmienečne sobáše,

- v tradičných katolíckych krajinách sa síce uzatvárajú sobáše, ale deti sa rodia oveľa menej. Tu vystáva otázka, ako je to možné, keďže katolícka cirkev zásadne odmieta antikoncepciu a interrupcie. Je teda zjavné, že samotní katolíci nežijú podľa pravidiel presadzovaných ich cirkvou a plánujú rodiny ešte reštriktívnejšie a horlivejšie ako ostatní.

 

Zdroj údajov k viere:  http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_341_en.pdf

 

Kultúra života

Verejné politiky vo vyspelých krajinách vychádzajú z faktov a dôkazov (evidence based policy). Ako je z prezentovaných korelácií zrejmé, ak existuje "kultúra života" vedúca ku kvalitnému a spokojnému životu, zakladaniu rodín a rodeniu detí, tak táto kultúra je jednoznačne spojená s presadzovaním rodovej rovnosti. Rovnosť mužov a žien a vytváranie príležitostí pre slobodné uplatnenie sa každého človeka v spoločnosti podľa jeho/jej predstáv a schopností zabezpečuje štandard života, ktorý si nepochybne zaslúžia aj muži a ženy na Slovensku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

EKONOMIKA

Futej predáva strojárne v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

Oslovili záujemcov z Česka a Slovenska.


Už ste čítali?