Aký zmysel malo strašiť satanistami starenky z Hostovíc, ktoré zrejme ani nevedia, čo je to internet a už vôbec netušia, čo je Facebook a ako funguje, je otázka, nad ktorou sa bulvár spravidla nezamýšľa. Nad čím by sa mal však zamyslieť, je dodržiavanie mediálneho zákona, v medziach ktorého vysiela. Jednostranný a nevyvážený príspevok, navyše podsúvajúci manipulatívnym spôsobom názor o údajných satanistoch odvysielaný v spravodajstve, porušil totiž hneď niekoľko jeho ustanovení, najmä o objektívnosti a nestrannosti, ako aj o názorovej pluralite. Navyše neverím, že by redaktorka po zhliadnutí kritizovanej stránky na Facebooku nepochopila, že ide o čistú recesiu a nie o sektu či rovno satanistov, ktorí sa po nociach stretávajú na cintorínoch a prevádzajú satanistické rituály.
„Humor je najsilnejšia zbraň, akú ľudstvo má", povedal Mark Twain. Humor, satiru a politickú karikatúru znášajú všetci predstavitelia verejného života, či sa im to páči alebo nie. Je totiž prejavom slobody slova a svojim spôsobom lakmusovým papierikom demokracie. Môžeme sa na tom humore zasmiať alebo ho ignorovať, môžeme s ním nesúhlasiť či považovať ho za nevkusný. Môžeme sa ním cítiť i pobúrení. To všetko môžeme. Čo však nemôžeme, je zakazovať ho.
Neexistuje dôvod, prečo by humor a satira, ktorých cieľom je náboženstvo, mali byť posudzované inak a podliehať cenzúre nad rámec štandardného prístupu. Ak totiž zákon o slobode prejavu chráni neonacistov rovnako ako náboženských extrémistov, musí rovnako chrániť aj skupinku chalanov recesisticky komentujúcich dianie v cirkvi. Ak sloboda prejavu chráni krvavé billboardy pred školami označujúce ženy za vrahyne a stránky náboženských fanatikov označujúcich homosexuálov a ľudskoprávne aktivistky hanlivými slovami, tak zákon musí chrániť aj stránku fiktívnej Bohosloveckej univerzity Šerca Ježišovho z Hostovíc. Facebook totiž nie je rádio Lumen, neplatí preň ideologická samoregulácia, ale ústavný princíp zákazu cenzúry. Navyše, tak ako ja nevyhľadávam kázne a stránky označujúce môj ateistický svetonázor viac či menej hanlivými slovami, žiadny veriaci nemusí aktívne vyhľadávať recesistov na Facebooku, Cynickej oblude či iných stránkach. Je to skrátka vec slobodnej voľby.
„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou," napísal Ján Kollár pred takmer 200 rokmi. Myslím, že v TV JOJ by si mohli jeho výrok namaľovať veľkými písmenami na stenu. Ak by totiž tých desať tisíc fanúšikov spomínanej stránky začalo veľmi podrobne sledovať ich vysielanie a podávať podnety na Radu pre vysielanie a retransmisiu (napr. pre podozrenia z porušovania § 19 zákona), mohli by dopadnúť rovnako ako recesisti, po cenzúre ktorých volajú.
