reklama

Z blata do kaluže alebo od Gorily k Berlusconimu a Orbánovi

Slovensko sa prebudilo.... Nechajme teraz bokom fakt, že množstvo - väčšina? - mládeže na námestiach zaujíma v prvom rade možnosť zadarmo si sťahovať hudbu a filmy z internetu alebo berú protesty ako vítanú príležitosť vyblázniť sa, keďže futbal sa teraz nehrá (a navyše je to zadarmo). Na námestí v Bratislave bolo v piatok aj množstvo ľudí v zrelom veku, ktorí sú jednoducho nahnevaní a sklamaní. Na politikov, na systém, na svet... pretože to, čo si na tom istom námestí mnohí z nich želali a za čo štrngali kľúčmi, dopadlo nakoniec nejako inak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Kde je teda chyba? Nie je to náhodou v prvom rade v apatii spoločnosti ako takej? Keď sa nedávno rovnako nahnevali lekári a vo svojich oprávnených požiadavkách chceli odstrihnúť hydru slovenského zdravotníctva od privatizácie ďalších nemocníc, politici s pomocou médií z nich urobili hotových teroristov v bielom, kým od posluhovača hydry v ministerskom kresle sa nespokojnosť odrazila ako povestný slovenský hrach od steny. Boli vari požiadavky lekárov na slušné podmienky práce menej legitímne ako snaha mladých na námestiach po bezhraničnej slobode internetu? Je právo na slušnú odmenu za náročnú prácu menej legitímne ako právo na hudbu zadarmo? Môžu dodržovanie pravidiel žiadať tí, ktorí vo vlastný prospech odmietajú akceptovať akékoľvek pravidlá? Ani to však nie je v súčasnosti najdôležitejšou otázkou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cui bono?

To je otázka dňa. Povedú súčasné protesty naozaj k očiste politiky? Alebo to dopadne naopak? V niektorých krajinách s podobnými kauzami sa totiž ukázali vysoko kontraproduktívne.

Spomeňme napríklad korupčný škandál talianskych politikov, známy pod menom Tangentopoli v 90. rokoch minulého storočia. Štátny prokurátor Antonio Di Pietro v rámci operácie Mani ­Pulite (čisté ruky) odkryl neuveriteľne prepracovaný systém korupcie, zneužívania moci a ilegálneho financovania politických strán (podobnosť s kauzou Gorila bude sotva náhodná). Aféra sa týkala politikov v celom Taliansku a viedla k politickému zemetraseniu: bolo vedených 3 200 súdnych procesov, 1 250 ľudí odsúdených, medzi nimi politici na národnej úrovni. Následkom aféry bolo zosypanie sa existujúceho systému politických strán a prijatie nového volebného zákona. Medzi postihnutými štandardnými stranami nimi bola aj strana vtedajšieho premiéra Andreottiho Democrazia Cristiana. Následkom škandálu bolo vynesenie k moci kontroverzného mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho (ďalší príbeh už poznáme).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemusíme ani zachádzať tak ďaleko v čase a priestore; nedávne masové protesty v Maďarsku namierené proti vtedy vládnucim sociálnym demokratom zabezpečili vo voľbách v roku 2010 absolútnu moc Viktorovi Orbánovi, ktorý je všetko iné len nie úprimný predstaviteľ liberánej demokracie a posilnenia participácie občianskej spoločnosti. A výsledok? V súčasnosti zas protestujú Maďari proti Orbánovej ústave. Podobne dopadlo Poľsko po korupčnom škandále sociálnej demokracie, kedy sa k moci dostali dvojičky, ľudovo nazývané Lolek a Bolek, ktoré svojej krajine urobili v zahraničí všetko iné ako dobré meno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slovenská alternatíva?

Rebélia obrátená apriori voči existujúcim štandardným politickým stranám zákonite pomôže tým novým stranám (povestným mačkám vo vreci), ktoré to dokážu vy(zne)užiť. Zbrojárska loby, stojaca za stranou 99%, predávajúca politiku ako jogurt v masovej kampani s populistickými (často lživými) heslami, má sotva reálny záujem na posinení demokracie a vláde ľudu, oných 99%. ( A osobne akosi neverím ani v úprimnosť volania rovnakých platov mužov a žien). Nie je to skôr tak, že údajní predstavitelia ľudu na čele kandidátky boli vybraní tak, aby nimi oná loby mohla manipulovať podľa svojich potrieb? Verte mi, že áno. A vôbec... vadí pozadiu 99% skorumpovaný systém alebo im vadí to, že sa v ňom nevedeli dostať k tým správnym zákazkám?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iné alternatívy? O obdobných výkrikoch do tmy ako je nemenovaná enfant terrible z vily plnej pozlátených gýčov primitívneho mafiánskeho vkusu z východného Slovenska snáď ani netreba hovoriť. Smutné je len to, že v ich tieni zaostávajú skutočné iniciatívy na zmenu zdola. Podobne nezávislé osobnosti na kandidátke OĽaNO ako je Maňo Huba, Richard Medal a mnohí iní, ktoré by si naozaj zaslúžili miesto v parlamente, pravdepodobne poslúžia iba ako výťah pre populistov krčmového typu, mediálnych narcisov a staré štruktúry. Reinkarnovaný minister vnútra v čase kauzy Gorila, za pôsobenia ktorého sa úspešne strácali dôkazy korupcie jeho straníckeho kolegu, ktorý súc verný svojmu menu vybielil verejné zdroje, má byť tou alternatívou? Ako zaznelo v piatok na námestí, títo ľudia nie sú súčasťou riešenia ale problému. A iné riešenie do 10. marca už nik neponúkne.

Vyhliadka slušných rozumných ľudí zo Slovenska do budúcnosti? Zbaliť kufre a opustiť podtatranské panoptikum, v ktorom sa moc kupuje a predáva za kšefty alebo lacnú popularitu bez obsahu a vízií. Alebo sa má vraj dokonca žrebovať...

Skrátka, z blata do kaluže... alebo rovno pod odkvap.

Počasie je také, aké si ho urobíš

... tvrdí vo svojej skvelej knihe Dušan Ondrušek. Spomínam ho nie náhodou; Fedor Gál to vo svojom rozhovore pomenováva veľmi presne. Nie náhodou sa hovorí, že krajina má politikov, akých si zaslúži. Netvárme sa, že sú to myoni. Nič také neexistuje...Nič lepšie ako liberálnu parlamentnú demokraciu totiž doteraz nepoznáme. Je len na nás, ako ju dokážeme využiť, aké politické strany vytvoríme.

Stranícke štruktúry rozvetvené po celom Slovensku zákonite zabetónujú v čele strán tých, ktorí ich najlepšie nakŕmia miestami, zákazkami, kšeftami. Tu niekde začína problém, tu niekde je prekážka k tomu, aby sa k reálnej moci v stranách dostali ľudia ako Radičová, Žitňanská, Beblavý, Lipšic, Prochádzka a im podobní - verím, že čistí - politici. Primárne voľby a republikové kongresy totiž nie sú skutočným prejavom straníckej demokracie, ale naopak - legitímnym prostriedkom na zabetónovanie korupčných štruktúr, ktoré mnohým stranám najlepšie vyhovujú.

Ignorovanie volieb, hádzanie prázdneho lístka do urny a podobné prejavy rebelantstva sú síce legitímnymi následkami straty ilúzií, v konečnom efekte však nevedú vôbec nikam. Čo teda môže nahnevaný človek skutočne urobiť?

Nie, nemám rýchle riešenia na zložité problémy. Pretože nič také neexistuje... akokoľvek by si to rozvášnené davy priali. Sme teda naozaj bezmocní? Nie, nie sme.

Napríklad si môžeme slobodne vybrať, v ktorej zdravotnej poisťovni sa (ne)poistíme, v ktorej lekárni (ne)nakupujeme, v ktorej banke si (ne)založíme účet. Keď to urobia státisíce z nás, hydra to pocíti.

Môžeme si slobodne vybrať, ktorú stranu (ne)budeme voliť a ktorých ľudí na kandidátke (ne) zakrúžkujeme (a z hľadiska efektu by som navrhovala určitých ľudí vyškrtnúť... snáď to konečne pochopia). Takmer v každej strane nájdu slušní ľudia, ktorí si zaslúžia našu podporu.

Môžeme si slobodne zvoliť stať sa aktívnou súčasťou systému a vstúpiť do politickej strany nám blízkej ideológiou; keď strany prestanú mať charakter akciových spoločností a budú mať desaťtisíce členov a členiek, vnútorná demokracia skôr vynesie na špičku namiesto zabetónovaných kšeftárkych štruktúr osobnosti s víziami a lídrovskými schopnosťami.

Môžeme slobodne vstúpiť do občianskeho združenia alebo založiť vlastné, uchádzať sa o miesta v štátnej správe, v samospráve, burcovať komunitu, písať, upozorňovať na skorumpovaných úradníkov, politikov, sudcov, policajtov, dávať podnety na vyšetrenie korupcie, trestné oznámenia - sme súčasťou systému a ten sa dá najlepšie zmeniť zvnútra a prostriedky na to máme.

Môžeme toho urobiť veľa, aby sme de jure demokraciu presadili aj de facto. Je totiž isté, že budúca vláda a parlament vzíde z výsledkov legitímnych volieb v marci, či už sa to niekomu páči alebo nie. Robme teda čokoľvek, len nie mlčať, ignorovať voľby alebo hádzať prázdne lístky

Pretože práve to najviac nahráva extrémistom, práve to vynáša k moci nových Orbánov, Berlusconovcov, Kaczinskych, Haiderov, Tea Party...

A ich podobnosť s niektorými zjavmi na slovenskej politickej scéne a prejavmi v davoch nie je vôbec náhodná.

Olga Pietruchová

Olga Pietruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu