Násilie páchané na mužoch?

Autor: Olga Pietruchová | 6.6.2011 o 10:08 | (upravené 8.6.2011 o 23:20) Karma článku: 13,17 | Prečítané:  5855x

Diskusia o striedavej starostlivosti o deti naberá na Slovensku plné obrátky. Liga otcov, ktorej činnosť a snahu o zavedenie striedavej starostlivosti plne podporujem, hovorí dokonca o násilí páchanom na mužoch. Vec má však jeden háčik... Áno, striedavá starostlivosť o deti je vynikajúca vec. Nie však až po rozvode. Striedavá starostlivosť musí začínať už v manželstve, po narodení dieťaťa.

Kde sú noví otcovia?

V okolitých krajinách sa veľa hovorí o tzv. nových otcoch, o aktívnom otcovstve. A u nás? Ticho ako v hrobe... pritom noví otcovia existujú aj u nás a láskyplne sa o deti starajú. Nie ich je mnoho, ale sú. Na verejnosti však o nich sotva počut. Pokiaľ sa nejedná o matku alkoholičku, ktorá opustí otca s desiatimi deťmi, pre médiá to zjavne nie je zaujímavá téma. (Vôbec sú rodičia, matky a otcovia, ktorí sa zodpovedne starajú o svoje deti a naplánujú si ich taký počet, aby ich aj dokázali uživiť, slušne sa o ne postarať a neboli odkázaní na modré z neba, v našej spoločnosti zjavne nezaujímavou skupinou. Na rozdiel od mnohopočetných rodín žijúcich v stredovekých podmienkach bez vodovodu a so zatekajúcou strechou... ale to je už téma na iný článok.)

Nových otcov je u nás stále veľmi málo a nezdá sa, že by ich počet narastal. Počet otcov na rodičovskej dovolenke nikdy neprekročil 2%, počet otcov, poberateľov rodičovského príspevku, 3%*. (Pripomínam, že nehovorím o materskej dovolenke, ktorá je bezprostredne po pôrode dieťaťa, ale o rodičovskej dovolenke, kedy je už dieťa väčšie.) Ich počet sa dokonca oproti deväťdesiatym rokom znížil, čo možno pripisovať ekonomickému rastu. V časoch vysokej nezamestnanosti je pre mužov zjavne atraktívnejšie zostať doma s dieťaťom ako v časoch prosperujúcej ekonomiky.

Zdroj: MPSVaR, Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2010

Zdroj obrázka a údajov*: Správa o rodovej rovnosti za rok 2010, MPSVaR

Snaha a schopnosť postarať sa o dieťa nielen finančne, ale venovať sa mu aspoň pár mesiacov naplno, na úkor vlastnej kariéry a záujmov, je u slovenských otcov stále ešte zriedkavá. A pod starostlivosťou nerozumiem len voľno-časové aktivity dieťaťa, ale aj s ním spojené domáce práce. Skrátka, full service.

Takže model matka, staraj sa a otec, plať, ktorý u nás súdy štandardne uplatňujú pri rozvode, nie je následkom zlých zákonov alebo neschopnosti či nechuti sudcov a sudkýň. Je jednoducho odrazom reálneho stavu fungujúceho vo valnej väčšine manželstiev resp. partnerstiev na Slovensku a reflektuje u nás tradičný prirodzený chod rodiny pre rozvodom, na ktorý bolo dieťa/deti zvyknuté.

Mimochodom, ak súdy minulý rok zverili po rozvode do starostlivosti dieťa/deti v 10% rozvodov otcom, je to nepomerne viac, ako je percentuálny podiel otcov na rodičovskej dovolenke.V absolúnych číslach to znamená, že dieťa/deti bolo zverené do opatery otcovi za minulý rok v 1 341 prípadoch a do striedavej starostlivosti v 114 prípadoch, zatiaľ čo počet otcov na rodičovskej dovolenke v posledných rokoch sotva prekročil číslo 400. (Pritom nie je jasné, koľko percent otcov o zverenie dieťaťa požiadalo, teda ťažko sa dá vyhodnotiť percentuálny pomer úspešnosti takejto žiadosti.)

Takže štatisticky videné sa otcovia nemajú vlastne čo sťažovať. Nehovoriac o tom, že moc v našej spoločnosti a tým možnosť veci regulovať a meniť mali a majú v rukách muži. Prečo teda situácia vyzerá tak ako vyzerá? Žeby to väčšine mužov - hlavne politikov, vyhovovalo? Že by preto neprešiel ani návrh zákona o štandardnej striedavej starostlivosti?

Striedavka áno, ale už v manželstve

Áno, plne podporujem striedavú starostlivosť o deti, nielen po rozvode, ale už v manželstve. Pretože ak si naša spoločnosť konečne zvykne na to, že starostlivosť o deti nie je len výlučnou záležitosťou žien, ak sa otcovia budú nielen zapájať a pomáhať pri starostlivosti, ale plne sa na nej podieľať, až potom  prestanú súdy rozhodovať jednostranne a uniformne. Ak sa striedavá starostlivosť o deti stane štandardom už v manželstve, nie je dôvod, prečo by ním nemala byť aj po rozvode. Nie som však presvedčená, že v súčasnom štádiu je automatické zavedenie striedavej starostlivosti ako štandardu tým najšťastnejším riešením, pretože jednoducho neberie na vedomie realitu života a prichádza príliš skoro a rýchlo, na nepripravenú pôdu. Nakoniec, súdy by mali mať možnosť rozhodovať návisle a autonómne, nie na základe direktívnych príkazov v zákonoch.

Podstatou by malo byť, aby súdy nerozhodovali automaticky, či už podľa spoločensky stereotypných rozdelení úloh alebo podľa litery zákona, ktorá ich zas úplne ignoruje, ale aby rozhodovali individuálne a posudzovali každý prípad naozaj podľa najlepšieho záujmu dieťaťa, podľa jeho veku, doterajšieho spôsobu života, miesta školy a doterajšieho bydliska, jeho vzťahu k obom rodičom a dôvodu rozvodu. Napríklad by bolo najlepším záujmom dieťaťa, aby sa toto nemuselo každé dva týždne sťahovať, ale aby zostalo doma, vo svojom svete, a striedali sa pri ňom rodičia. Ak im naozaj ide o dobro dieťaťa, nemal by to byť problém... v zahraničí to často tak funguje. Aspoň by sa ukázalo, či naozaj ide o dieťa a jeho záujem.

Striedavá starostlivosť o deti teda vyžaduje viac ako len kategorický príkaz v zákone. Niektoré z potrebných krokov by mali byť:

  • Zvýšenie záujmu otcov o zapojení sa do rodičovskej dovolenky aspoň na pár mesiacov. Že to ide, ukazujú príklady mnohých krajín, napr. Nemecka (aby sme nezachádzali do nám tak nielen geograficky vzdialenje Škandinávie), kde k tomu motivuje zákon tým, že podmieňuje dva mesiace vyplácania rodičovského príspevku tým, že sa rodičia pri dieťati vystriedajú;
  • Zvýšenie rodičovského príspevku, aby nebol len almužnou, za ktorú žiadny muž nevstane ani ráno z postele;
  • Otvorenie diskusie o aktívnych otcoch ako pozitívnych vzoroch (a nie dôvodu na ironické poznámky), napr. ako v Čechách sériou dokumentárnych filmov Táta jako máma alebo aktivitami Ligy otevřených mužu;
  • Podpora a motivovanie zamestnávateľov, aby podporovali otcov (a samozrejme rovnako matky) k čerpaniu rodičovskej dovolenky a namiesto kladenia prekážok vytvárali podmienky na zosúladenie rodinného a pracovného života;
  • Zabezpečenie, aby striedavá starostlivosť neznamenala, že deti budú u jedného z rodičov (spravidla matky) živoriť, pretože otec nebude musieť platiť výživné. Od organizácií pomáhajúcich obetiam domáceho násilia totiž prichádzajú správy, že násilní otcovia používajú striedavú starostlivosť ako vyhrážku a spôsob ďalšieho psychického a ekonomického násilia na žene;
  • Vytvárať a podporovať mediáciu a psychologické poradne pre manželstvá v kríze - vždy je lepšie zachrániť rodinu a zachovať pre dieťa oboch rodičov nie na striedačku, ale pohromade;
  • Last but not least: súdy by mali rozhodovať individuálne, na základe jednotlivých prípadov a v najlepšom prospechu dieťaťa tak, aby jeho život bol čo najmenej  narušený. Dieťa naozaj nie je majetkom a pokiaľ je vo veku, keď má vlastný názor, malo by sa naň tiež prihliadať.

Model starostlivosti po rozvode by mal kopírovať model starostlivosti v manželstve. Dobrí otcovia by z toho len  a len profitovali....**

Spoločenské zmeny sú totiž najtrvácnejšie vtedy, keď prichádzajú zdola a nie direktívnymi riešeniami medziľudských vzťahov. Rýchle a jednoduché riešenia zložitých problémov v praxi totiž spravidla nefungujú; život je jednoducho príliš pestrý a zachádzať z jedného extrému do druhého veci len málokedy pomáha. Nehovoriac o tom, že zákonná úprava striedavej starostlivosti nie je riešením príčiny (stereotypnej starostlivosti o deti v manželstve), ale iba potláčaním v podstate prirodzených následkov.

Inak bude dochádzať k nezmyselným rozhodnutiam ako v prípade slovenskej mamičky, ktorej slovenský súd zobral dieťa v zmysle Haagskeho protokolu, pretože strávilo v krajine otca, v Španielsku, o 130 dní viac. Skutočnosť, že to bola matka, ktorá sa počas celého pobytu v Španielsku o dieťa starala, už súd nezaujímal.

Odstraňovanie rodovo stereotypného rozdelenia práce, podľa ktorého je starostlivosť o deti výsadnou doménou žien a otec je živiteľom rodiny - čo aj pre mnohých mužov znamená prílišnú záťaž a infarkt v päťdesiatke - je základným predpokladom preto, aby striedavá starostlivosť o deti po rozvode mala šancu stať sa štandardom a otcovia sa o deti vedeli aj v praxi aj reálne postarať (a nielen zavesiť ich na krk novej partnerke alebo matke).  A to nezmenia žiadne direktívny ani zákony, len otcovia samotní. A ešte manželky, ktoré im to musia umožniť, a matky, ktoré ich k tomu musia vychovať.

 

PS: nerada zovšeobecňujem a nechcela som článkom povedať, že neexistujú otcovia, ktorí sa o deti vedia postarať. Ja viem, že existujú, len ich je stále príliš málo. Ale krstný otec Ligy otcov je pre tému skôr výsmechom ako pozitívnym vzorom.

** Doplnené o 13 hod na základe diskusie

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Beaty Balogovej

Príbehy, ktoré odlíšia pravdu od klamstva, môžu stáť život

Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.

SVET

Komika Billa Cosbyho odsúdili za sexuálny útok

Cosby strávi za mrežami tri až desať rokov.


Už ste čítali?