Dede a rasizmus náš každodenný

Autor: Olga Pietruchová | 2.12.2010 o 16:35 | (upravené 7.12.2010 o 22:57) Karma článku: 13,88 | Prečítané:  9183x

Keď T-Com začal pred majstrovstvami sveta vo futbale s kampaňou, ktorej hlavnou postavou černošský chlapec s umeleckým menom Dede, prinieslo to do slovenského mediálneho priestoru milé osvieženie. Závan kozmopolitnosti v podobe malého ctiteľa známeho slovenského futbalistu trochu pootvoril okná malomeštiackej slovenskej reality smerom k globálnej dedine. Teda, aspoň trochu poodhrnul záves.

Keď už tie majstrovstvá dali do Južnej Afriky a našim sa dokonca podarilo postúpiť, blahosklonne sme na chvíľu omilostili čierny svetadiel a vpustili ho na naše plazmové obrazovky zásadne používajúc na označenie miesta konania WM meno celého kontinentu. Veď kto by sa zaoberal rozlišovaním názvov jednotlivých krajín? Alebo ich jazykov? A načo aj? Černoch ako černoch, všetci sú rovnakí. Viva Afrika!

Afrika sa stala synonymom pre futbalový cirkus a T-Com pridal dokonca bonus navyše. Z anonymnej čiernej masy vyzdvihol jedného z nich. Vďaka telekomunikačnému koncernu sme malému Dedemu umožnili aspoň na chvíľu priživiť sa na našej národnej futbalovej hrdosti. Veď nech sa chlapec dozvie, čo je to civilizácia, povedali sme si v duchu blahosklonného altruizmu, ktorý nás nič nestojí.  Nakoniec, maskotmi vždy bývajú nejaké tradičné zvieratká z danej krajiny a malý černoško sa na takúto úlohu skvele hodí. Po majstrovstvách na neho - rovnako, ako na celý svetadiel - rýchlo zas zabudneme a vec je vybavená.

Nebola.

Futbalom sa to totiž neskončilo.

Ružový telefonický kráľ na tradičnej slovenskej svadbe uzavrel registrované partnerstvo s rovnako ružovým pokrvným mobilným príbuzným a dočasne si adoptovali Dedeho, aby im pomohol v predvianočnom predaji presvedčiť ľudí podpísať ešte aspoň pár dvojročných zmlúv. Jasne, treba zamakať pred Vianocami, kedy sa ľudia dajú ľahšie nahovoriť na každú blbosť. A hlavne ešte predtým, ako im dá EÚ po nenásytných prstoch.

A tak úsmev černošského chlapca, ktorý sa medzičasom stal známejším ako jeho futbalový idol, chrlia na nás médiá všetkými dostupnými kanálmi. (Že mnohé z nich pripomínajú skôr tie odpadové, to je téma na iný článok.) Ale čierna tvár uprostred tradičného predvianočného kolotoča žiariaca zarovno so sviečkami na adventnom venci? To je už iné kafe. A trochu prisilné.

Nuž, netrvalo dlho a došlo k tomu, čo by trochu inteligentní a rozhľadení marketingoví manažéri museli očakávať. Ľudia sa Dedeho nasýtili skôr ako cigánskej pečienky. Kampaň sa prejedla a výplody ľudovej tvorivosti v duchu najlepších ľudáckych tradícií začínajú šíriť po sociálnych sieťach mutácie spotov a pôvodne podporná skupina dnes* odkazuje Dedemu nevyberaným jazykom, čo si vraj o ňom národ myslí.

No uznajte, čo to bol za nápad? Doviezť malého černoška na naše, pred multikulturalizmom tak urputne ochraňované a na židovsko-kresťanských kultúrno-et(n)ických tradíciách stáročia budované malebné to Slovensko? A vycapiť ho na billboardy a plagáty po celej krajinke? Vysielať ho priamo do našich, žiarivou polárnou bielou vybielených obývačiek? Sotva sme si po dvadsiatich rokoch zvykli na Ibiho Maigu, idú nám zas vnucovať ďalšieho? Veď takýmto tempom vyrastie o pár tisíc rokov v našej krajinke celá černošská dedinka! A čo bude potom s nami, potomkami hrdého kráľa Svätopluka a nasledovníkmi zbožného Cyrila a Metoda? A Štúra? Hviezdoslava? Naši slávni predkovia títo sa i v hrobe zášťou obracať musia s údivom sledujúc, čo pácha to detvo ich rodu przniac ľubozvučnú reč ich podtatranskú africkým (sic!) to jazykom.

Slovenskí ľudoví tvorcovia, ktorých skúsenosti s multikulturalizmom sa obmedzujú na zakúpenie kebabu od pravého Turka počas sobotných nákupov v neďalekom Hainburgu, nezabudli Dedemu pripomenúť, že jeho farba pleti je tu neprijateľná. Že pre nás nie je dosť dobrý, že nás skrátka svojou prítomnosťou ruší. Samozrejme, s prehľadom slovači vlastným odignorovali skutočnosť, že rovnakú farbu pleti má prezident najsilnejšej veľmoci sveta či bývalý generálny tajomník OSN. Zrejme by bolo naivné očakávať, že si títo „umelci" uvedomia, že majú s Dedem spoločných predkov. Akurát že tí naši pred pár desiatkami tisíc rokov opustili Afriku a rozliezli sa do všetkých kútoch sveta.

Skrátka a dobre, rasistické výtvory ľudovej tvorivosti na adresu Dedeho nie sú známkou slovenskej kultúrnej a rasovej nadradenosti, ale iba intelektuálnej obmedzenosti a úbohosti.

Neviem, či si T-Com uvedomil podlinkové rozmery svojej kampane. Iste, je veľmi dôležité, aby sa v mediálnom priestore objavovali namiesto stereotypných obrazov prvky rôznorodosti. Prvé lastovičky v podobe moderujúcich rómskeho pôvodu a homosexuálne orientovaných celebrít sú už tu. Búranie stereotypných predstáv o ľuďoch rôzneho pohlavia, pôvodu, farby pleti či sexuálnej orientácie je však proces dlhodobý a vyžaduje si citlivý prístup.

Vpád Dedeho do našej virtuálnej mediálnej reality bolo však príliš veľké sústo, najmä v spojení všeobecnej presýtenosti agresívnych predvianočných kampaní. Dede sa tak stal rovnakým symbolom ako gýčovité vianočky, lezúc na nervy už len svojou dobyvačnou všade prítomnosťou. Poznajúc však slovenskú realitu a mentalitu dalo (a malo) sa očakávať, že takáto kampaň ľahko prebudí latentný rasizmus skrývajúci sa viac či menej hlboko v (takmer) každom z nás.

Ak si takýto rozmer T-Com neuvedomil alebo s ním nerátal, mal by spolu s Dedem vyexportovať do Afriky aj svojich dobre platených marketingových manažérov. Korporátna zodpovednosť totiž nie je len o darovaní pár eur pred Vianocami na dobročinné účely, využijúc to navyše na lacné PR. Je to aj o zodpovednosti za formovanie mediálneho priestoru a tým verejnej mienky. Je to o schopnosti citlivo načúvať, vyhodnocovať a predvídať reakcie. Je o povinnosti investovať peniaze z našich vreciek tak, aby nevyvolávali negatívne emócie, ale posúvali spoločnosť dopredu a menili svet k lepšiemu.

A v tom sa majú slovenské firmy a ich PR manažéri ešte hodne čo učiť. Nielen tí ružoví.

 

 


* upravené 3.12. o 15 hod

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pozadie protestov riešili aj pri Gorile. Bol za tým Kočner

V zákulisí operoval Kočnerov komplic.


Už ste čítali?