Drahé referendum alebo lacná demokracia

Autor: Olga Pietruchová | 16.9.2010 o 13:21 | (upravené 20.9.2010 o 21:29) Karma článku: 17,34 | Prečítané:  3073x

Na prvý pohľad sa zdá, že naši politici menia nálady ako počasie. Na začiatku leta nás totiž všetci presviedčali, aký je hlas každého a každej z nás hlas dôležitý. Ako práve môj hlas môže rozhodnúť. Ako práve ja mám niekoho škrtnúť z miesta premiéra alebo zaškrtnúť na volebnom lístku. Skrátka, o môj, tvoj, jeho, jej, váš a náš  hlas bola hotová mediálna bitka, v ktorej sa milióny Eur preliali z nepriehľadných kanálov financií politických strán do pokladní reklamných agentúr. Jasne, demokracia niečo stojí... a za to, aby si pár ľudí zasadlo v parlamente a rozdelilo moc v štáte, treba niečo zaplatiť.

S tým všetkým sa v podstate dá súhlasiť. Áno, demokracia nie je lacná záležitosť. A to nielen v rovine finančnej, ale aj v rovine iného významu slova lacný: ľahko získaný, pritom bezcenný. Vyzerá to však, že presne tento význam platí na úroveň demokracie na Slovensku. Demokraciu sme získali v podstate ľahko a viditeľne jej neprikladáme už žiadnu cenu.

Akoby sme už zabudli, že právo slobodne si vybrať vo voľbách aspoň menšie zlo alebo väčšie dobro nebolo vždy samozrejmosťou. Že iba pred niečo viac ako dvomi desaťročiami sme si mohli vybrať asi ako Adam v raji: tu máš Evu, vyber si (o Evinej slobodnej voľbe ani nehovorím...). My, ženy, sme zabudli aj na to, že pred menej storočím sme nemohli voliť vôbec. Už len to je dostatočný dôvod nedať si zobrať svoj hlas a ísť hlasovať pri každej príležitosti, ktorá sa vyskytne.

Pretože kto nepoužíva svoj hlas, toho nepočuť.

Lacné triky „demokratov"

Je pár dní pred referendom a úst mnohých politikov a političiek počuť, že referendum je zbytočné, že sú to vyhodené peniaze a že sa ho nezúčastnia. Na prvý pohľad zdá, že v porovnaní so zdôrazňovaním vážnosti hlasu vo voľbách je to trochu schizofrenický postoj. Ak sa však zamyslíme hlbšie, je to naopak, úplne logické.

Hlas vo voľbách je jediným prostriedkom, ako sa môžu dostať politici k moci. Hlas v referende ich o moc rozhodovať v podstate oberá. Pretože referendum ako nástroj priamej demokracie je bezprostredným vyjadrením našej vôle, kým parlamentné a iné voľby poskytujú mandát politikom často iba ba to, aby v najlepšej machiaveliovskej tradícii mohli neplniť predvolebné sľuby: „Vladárovi nikdy nechýba legitímny dôvod na to, aby porušil svoj sľub."

Politické strany potrebujú náš hlas vo voľbách na to, aby sa dostali k moci. Je to ich bytostný záujem a preto platnosť volieb nie je obmedzená voličskou účasťou. Aj keby vládu zvolilo 5% obyvateľstva, ak by sa zvolili len oni sami svojimi hlasmi, vláda je legitímna a mocensky jej to na sile neuberie. Chvíľu sa bude ticho medzinárodne hanbiť, ale objem moci a finančných prostriedkov, s ktorými disponuje, ako i chuť disponovať nimi, to nijako neovplyvní.

V referende politici náš hlas nepotrebujú. Zbytočne im komplikuje život. Obmedzuje ich vraj v slobodnom rozhodovaní (akoby v parlamente zastupovali iba seba a nie svojich voličov a voličky). Preto je platnosť referenda obmedzená nerealistickou hranicou 50% z oprávnených voliť, a to dokonca v ústave. A nebadať ani serióznu snahu o zníženie kvóra, napr. na polovicu účasti v posledných parlamentných voľbách, čo by bolo oveľa realistickejšie. Nehovoriac o takých zjednodušeniach ako internetové voľby.

To by totiž hrozilo, že demokracia by sa mohla stať naozaj vládou ľudu a nie partokratickýcm systémom vyvolených oligarchov, ktorí majú prostriedky na to, aby si svoj podiel na moci kúpili dostatočným počtom viac či menej kreatívnych billboardov.

Ja im preto tú radosť, že nepôjdem v sobotu hlasovať, určite neurobím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

O zelený dres sa môže Sagan obrať už len vlastnou chybou

Po troch alpských etapách odstúpili piati výborní šprintéri.

SPIŠ KORZÁR

Tatranský vodopád pripomína Niagaru. Turisti riskujú život pre fotku

Pri páde by nemal človek šancu.

SPIŠ KORZÁR

Pred povodňou v Starej Lesnej utekali dovolenkári aj miestni

Rekreanti skončili v škole, osadníci na úrade.


Už ste čítali?