Môže sa cirkev vyjadrovať k politike?

Autor: Olga Pietruchová | 19.6.2010 o 14:52 | (upravené 19.6.2010 o 15:38) Karma článku: 10,33 | Prečítané:  2637x

Sme prinielso dnes článok o vyjadrovaní sa a zasahovaní cirkvi do politiky, kde sú i moje skrátené vyjadrenia. V  nasledujúcom texte ich prinášam v plnom znení.

Mala by sa cirkev vyjadrovať k politike? Ak áno, prečo a akou formou? Kde je hranica, za ktorú by už nemala ísť?

Myslím, že cirkev má právo ako ktokoľvek v liberálnej demokracii zasahovať do verejnej diskusie a vyjadrovať sa aj k politike. Deje sa to aj v iných tradične katolíckych krajinách ako Španielsko, Poľsko, Litva a pod. Na druhej strane treba povedať, že vo vyspelých a skutočne sekulárnych demokraciách je prílišné angažovanie sa cirkvi považované za prinajmenšom neštandardné. Demokratická spoločnosť by mala byť schopná udržať verejnú diskusiu v hraniciach rešpektujúcich slobodu slova ale i vierovyznania všetkých ľudí.

Za neprípustné považujem, keď cirkevná hierarchia vytvára nátlak na vládu a mimo štandardných legislatívnych procesov ovplyvňuje prijímanie zákonov a materiálov. Stalo sa to v prípade Národného programu reprodukčného zdravia, ktorý prešiel štandardným legislatívnym procesom a vláda o ňom začala rokovať. Spočiatku ho jasne podporoval aj premiér, ale nakoniec sa na spoločnom obede s biskupmi dohodol na stiahnutí programu. Podobne iné návrhy z dielne ministerstva zdravotníctva ako Národný program starostlivosti o ženu, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie alebo predložená novela Zákona o zdravotnej starostlivosti upravujúca schválený poslanecký návrh k interrupciám boli predložené na pripomienkovanie a následne na tlak cirkvi stiahnuté.

Cirkev tým, že znemožní prijatie spomínaných opatrení, zasahuje do života a slobody tej časti obyvateľstva, ktorá sa nehlási ku katolíckej cirkvi alebo je bez vyznania - a to je na Slovensku druhá najväčšia skupina ľudí. Argumentácia o zastupovaní 80% obyvateľstva, ktorú KBS rada používa, je nezmysel;  väčšina veriacich sa s rigoróznym učením v oblasti sexuality a ľudských práv nestotožňuje.

Spomínané ovplyvňovanie politiky prekračuje nielen hranice transparentných demokratických procesov, ale aj ústavy, podľa ktorej sa Slovensko neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Samozrejme,  je to aj chyba politikov, ktorí cirkvi na túto hru naskočia.  Nie náhodou ostala požiadavka novembra o odluke cirkvi a štátu nenaplnená. Katolíckej cirkvi táto situácia veľmi dobre vyhovuje a akákoľvek diskusia na tému je umlčaná hneď v začiatkoch.

 

Cirkev sa relatívne otvorene vyjadrovala v rámci prezidentskej kampani, keď kritizovala Ivetu Radičovú. Boli takto prezentované stanoviská v poriadku, alebo už boli za hranicou únosnosti?

Niektorí predstavitelia cirkvi sa v tomto prípade znížili na úroveň bulváru, keď neprimeraným spôsobom zaťahovali jej súkromný život do verejnej diskusie. Podotýkam, že tak nekonali v žiadnom inom prípade a nevyjadrovali sa napr. k ikstému manželstvu Jána Slotu, ktorý sa tak rád oháňa Bohom a národom, ani k iným politikom, ktorí sústavne  porušujú nejedno prikázanie Desatora. V prípade Radičovej šlo nielen o obsah, ale i formu; označenie za konkubínu je pejoratívne a všeobecné chápané za označenie ženy, priživujúcej sa na úspešnom mužovi. V súčasnosti sa možno hodí na bulvárové celebrity po bohu slovenských novozbohatlíkov, ale určite nie na sebavedomú nezávislú ženu a úspešnú političku.

Rovnako vyjadrenie biskupa Baláža opierajúce sa o  paralelu s Hitlerom bolo vzhľadom na nedávnu minulosť a klérofašistický Slovenský štát prinajmenšom nemiestne.

Žijeme v liberálnej demokracii. Sme súčasťou Európskej únie, ktorá sa veľmi dobre poučila z minulosti a preto kladie na rešpektovanie univerzálnych ľudských práv veľký dôraz. Katolícka cirkev u nás však akoby zaspala a vývoj a nepochopila, že nemá univerzálny monopol na morálku a etiku. Navyše, nespočetné škandály so sexuálnym zneužívaním mladistvých v radoch cirkvi a politika zahmlievania spôsobili, že cirkev stratila v mnohých krajinách morálne právo kázať o mravnosti a čistote. Je len typické, že u nás sa namiesto otvorenej diskusie zo strany cirkvi táto vec bagatelizuje a namiesto povestného brvna vo vlastnom oku vyťahujú smietky u iných.

 

Môžu postoje cirkvi k voľbám ovplyvniť samotných voličov? Majú na nich podľa teba pastierske listy, články kňazov na blogoch, resp. vyjadrenia duchovných na sociálnych sieťach typu facebook a pod. reálny vplyv?

Zrejme sa v autoritárnej inštitúcii ako je cirkev očakáva, že „pastier povedie svoje ovečky".  Reálny vplyv tieto vyjadrenia určite nemajú a ide skôr o presviedčanie presvedčených.  O tom najlepšie vypovedá fakt, že hoci sa v poslednom sčítaní ľudu 69% populácie prihlásilo ku katolíckemu vierovyznaniu, KDH má dlhodobo volebné výsledky okolo 8% a ešte horšie dopadol preferovaný prezidentský kandidát František Mikloško. Samozrejme, inou motiváciou môže byť budovanie si kariéry samotných duchovných.

Progresívni veriaci sa riadia inými prioritami. Na tom nezmenia nič ani výzvy a pastierske listy, najmä keď sa v nich neustále objavujú len interrupcie a homosexualita. Skôr si myslím, že takéto spolitizovanie viery vyvoláva u ľudí, ktorí považujú vieru za intímnu spirituálnu záležitosť, negatívny dojem. Slovensko je napriek všetkým snahám modernou krajinou a ľudia sú väčšinou oveľa tolerantnejší a liberálnejší, ako si politici myslia a ako sa im to cirkev snaží nahovoriť.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pozadie protestov riešili aj pri Gorile. Bol za tým Kočner

V zákulisí operoval Kočnerov komplic.

PLUS

Miesto duchov. Čo urýchlilo zánik slávnej Ostie

Ostia patrila ku kľúčovým miestam Rímskej ríše.


Už ste čítali?