Výhrada svedomia nemusí byť problém

Autor: Olga Pietruchová | 17.8.2010 o 15:15 | (upravené 7.12.2010 o 15:36) Karma článku: 13,24 | Prečítané:  3901x

Ešte ani nestihla vychladnúť povolebná eufória a už sme dostali studenú ideovú sprchu v podobe požiadavky KDH na uzavretie zmluvy s Vatikánom o výhrade svedomia. Nuž, je pravda, že zmluvy sa majú plniť a keď už bola základná zmluva so Svätou stolicou s takouto požiadavkou v roku 2000 prijatá, malo by ju Slovensko dodržať. Kritický bod nie je v tom, či sa má zmluva prijať, ale aká zmluva sa má prijať.

Prečo bol prvý návrh zmluvy o výhrade svedomia problémový

Návrh zmluvy, ako ho prezentovalo ministerstvo spravodlivosti ešte za Lipšica, bol diskriminačný, pretože by priznáva katolíkom práva nad ostatných členov spoločnosti. Naša ústava ale hovorí, že „nikoho nemožno z týchto dôvodov (náboženstvo) poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."

Neprijateľný bol najmä charakter zmluvy, zadeklarovanej ako medzinárodná zmluva o ľudských právach, ktorá by mala platnosť pred našimi zákonmi. Hoci boli vtedy predložené aj zmluvy s inými cirkvami, tieto by nemohli mať rovnaký štatút, nakoľko iba Svätá stolica má charakter štátu. To veľmi dobre pochopila aj Evanjelická cirkev, ktorá sa neskôr od takejto možnosti dištancovala. ECAV vo svojom stanovisku k zmluve uviedla: nejde o výhradu svedomia vo všeobecne platnom zmysle, ale o zachovávanie „vieroučných a mravoučných zásad" cirkvi, ktoré formujú konanie veriaceho človeka a dostávajú sa do stretu so zásadami všeobecne platnými v dnešnom svete a „formulovanými" v štátnom práve". (vyhlásenie ECAV, Zvolen, 1.6.2007)

Evanjelici správne poukázali na aj skutočnosť, že „zasahovanie „orgánu Magistéria" alebo „Spoločnej komisie" do výkonu práva nie je v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého výklad práva patrí len Ústavnému súdu." Ustanovenie tzv. spoločnej komisie so Svätou Stolicou by totiž zabezpečovalo Katolíckej cirkvi právo presadzovať pri legislatívnych návrhoch jej konzervatívnu agendu. Demokracia však vyžaduje, aby len inštitúcie vytvorené občanmi mali právomoc vykladať a aplikovať zákony štátu. Vstupovanie iného štátu  do legislatívneho procesu podkopáva tento základný predpoklad demokracie.

Skupina ľudsko-právnych expertov EÚ, ktorí analyzovali návrh zmluvy z hľadiska medzinárodného práva usúdili, že predkladaný návrh bol v rozpore s mnohými medzinárodnými dohovormi ako je Pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám. Experti EÚ v posudku naznačujú, že zmluva odporuje aj ústave Slovenska. Výhradu svedomia by si mohol  uplatňovať len ten, kto sa odvolá na vieroučné a mravoučné zásady vyhlásená Magistériom Katolíckej cirkvi. Hoci cirkev vtedy vyhlasovala, že si ju môže uplatniť podľa toho každý, nie je to také jednoduché. Ak by si chcel uplatniť výhradu svedomia ateista, musel by sa odvolávať na učenie katolíckej cirkvi, čo znamená porušenie jeho náboženskej slobody.

Pôvodne predkladaná zmluva o výhrade svedomia by podrývala autoritu právneho štátu, diskriminovala občanov už svojou právnou formou a  vytvárala podmienky na obchádzanie antidiskriminačného zákona a iných právnych noriem, ktoré nie sú v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami katolíckej cirkvi. Jeden z najvýraznejších dôsledkov zmluvy by bolo zhoršenie prístupu k tým službám reprodukčného zdravia, ktoré využívajú ženy, a tým by zmluva prispela k rodovej diskriminácii. Porušenie princípu tolerancie a spravodlivosti voči tým, ktorí budú výkonom zmluvy poškodení, bola zjavná, napriek tomu sa o nej vôbec nediskutovalo.

Riešenie?

Sloboda svedomia rovnako ako sloboda myslenia je neobmedziteľná a patrí k základným ľudským právam, aspoň od čias liberalizmu Výhrada svedomia vyplýva síce z práva na slobodu svedomia, medzi základné ľudské práva však nepatrí. Uplatnenie výhrady svedomia je totiž právo konať - alebo nekonať - v súlade so svedomím. Sloboda konania je v liberálnej demokracii  obmedzená výkonom práv iných. Práve tento princíp v pôvodnej zmluve chýbal.

Riešením situácie je prijatie zákona o práve uplatňovať si výhradu svedomia. Potrebujeme ho nielen pre zabezpečenie práva uplatňovania si výhrady vo svedomí nielen z náboženských dôvodov, ale aj povinnosti ako ochranu pre tých, ktorí sú takýmto konaním vo svojich právach obmedzovaní. Obmedzovať výučbu sexuálnej výchovy v čase AIDSu je nemorálnym hazardom na mladej generácii a deti a ich rodičia majú právo vedieť, že ich učiteľ neučí podľa osnov ale ideológie. Ženy majú na Slovensku legálne právo na interrupciu a štát musí výkon zákona zabezpečiť. Malo by byť teda povinnosťou lekára odkázať ženu na iného kolegu, ktorý nemá problém s antikoncepciou, interrupciou či umelým oplodnením.

Zákon o výhrade svedomia je jediná prijateľná forma legislatívnej úpravy, ktorá zabezpečí práva a povinnosti všetkých ľudí bez ohľadu vierovyznania. Ak sa popri ňom prijme aj deklaratórna zmluva so Svätou stolicou, ktorá nebude mať prednosť pred našimi zákonmi, nikomu to vadiť nebude. KDH dostane svoju prioritu do programového vyhlásenia a môže byť spokojné, rovnako ako voliči a voličky, ktorí dúfali v zmenu - nie však k horšiemu.

PS: Diskusia v Téme dňa na TA3 s Jánom Čarnogurským k výhrade svedomia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pozadie protestov riešili aj pri Gorile. Bol za tým Kočner

V zákulisí operoval Kočnerov komplic.

PLUS

Miesto duchov. Čo urýchlilo zánik slávnej Ostie

Ostia patrila ku kľúčovým miestam Rímskej ríše.


Už ste čítali?