reklama

Moje dcéry, nepriateľky štátu

Dve normálne baby, blonďavé po mame, ani čo by ich podpolianska mater mala... Ani ma doteraz nenapadlo, že by mohli pre Slovensko predstavovať taký vážny problém, aby sa ním zaoberala bezpečnostná rada štátu a parlament tejto krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (351)

Na Slovensku sa však stále dočkáme nejakých prekvapení, hlavne pred voľbami. A tak som sa dozvedela, že moje dcéry a im podobní ľudia predstavujú vážny bezpečnostný problém. Majú totiž dvojité občianstvo. Narodili sa vo vtedajšom západnom Nemecku a po otcovi získali nemecké a po matke slovenské občianstvo. Síce vtedy v nemeckej matrike čosi naznačovali o rozhodnutí sa v 18 rokoch pre jedno z nich, vraj kvôli povinnej vojenskej službe (u dievčat?), ale časy sa zmenili a dnes to už nik nerieši. Dcéry majú oba pasy, čo malo pri cestách do USA a brigáde v Rakúsku celkom praktický význam. Dokonca nedávno prvýkrát listovo volili v nemeckých parlamentných voľbách. Môžem vás ubezpečiť, že nemeckou demokraciou to nijako neotriaslo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale nie sú voľby ako voľby... a tak sa pred tými našimi zrazu dozvedám, že dvojité občianstvo predstavuje pre našu krajinu vážny bezpečnostný a neviemešteaký problém. V 21. storočí. V Európskej únii. V Schengenskom priestore. V dobe internetu a informačných technológií, kedy sa mladí Slováci a Maďari dorozumievajú po anglicky. Nuž, neviem... a čo teraz s nimi? S mojimi dcérami? Budú ich pohyb odteraz monitorovať bezpečnostné zložky? Že ony nie sú problém? Že to len tí, ktorých prapraprapredkovia prišli na malých poníkoch a zdravia Jó napot kivánok? Aj môj starý otec tak zdravil. (Jeho meno a svoje dievčenské ani radšej neprezradím, aby som sa tiež nestala bezpečnostným problémom. Ešte by to nášmu fešnému emvé, ktorý akoby Atilovi z oka vypadol, prerástlo cez hlavu a poslal by na mňa nejakú SBSku.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som vo vtedajšom západnom Nemecku požiadala o občianstvo, mohla som ho dostať, keby som sa bola vzdala toho svojho, československého. Neurobila som to. Povedala som im, že občianstvo nie je ako kabát, ktorý si človek vyzlečie, keď sa mu práve nehodí. Že nemecký pas zo mňa Nemku neurobí. Po rozdelení Československa som už o tom silne uvažovala. Mala som pocit, že ten kabát zo mňa ktosi násilím strhol, hoci ma veľmi príjemne hrial. No a dnes mám pocit, že by som ho - ten kabát občianstva - najradšej zabalila a kuriérom poslala na Hlbokú. Najradšej by som prijala európske občianstvo (škoda, že také nie je), poďakovala sa celej koalícii a opozícii Köszönöm szépen a odsťahovala sa niekam, kde nebudem o handrkovaní sa medzi Slovákmi a Maďarmi počuť ani slovo. Niekam, kde ma budú stále považovať za Českoslovenku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A najhoršie je, že sa to nezmení ani po voľbách... okrem (z pochopiteľných dôvodov) Maďarov blbnú všetky strany (tiež z pochopiteľných, predvolebných, aj keď ťažko akceptovateľných, dôvodov). Najmä od líderky SDKÚ by som čakala iný prístup. Tak veľmi by som si priala konečne počuť z úst nejakého politika alebo političky európskeho formátu krátke tri slová: No a čo? (Nakoniec, často počúvam tú čarovnú formulku v spojitosti s nekalým financovaním nejakej strany, pochybnými tendrami a inými škandálikmi provinčných rozmerov. Tak prečo nie v spojitosti s tými nekonečnými slovensko-maďarskými žabomyšími vojnami?)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a čo, keď bude mať pár ľudí slovenské aj maďarské občianstvo? Pribudnú k tým, ktorí už majú nejaké iné a riadiť sa budú musieť vždy zákonmi krajiny, na území ktorej žijú.

No a čo, keď maďarský parlament prijme ten zákon, no a čo, keď sú na juhu Slovenska maďarské billboardy? No a čo, keď maďarský prezident príde na súkromnú návštevu, no a čo, keď pár výrastkov pochoduje po moste v Štúrove?

No a čo?

No a čo?

Som presvedčená, že po pár pokusoch by to aj nacionalistických politikov od našich južných susedov prestalo baviť a Slovensko by sa ukázalo ako krajina malá rozlohou, ale veľká duchom. Veď múdrejší ustúpi, nie? Načo sa stále vracať do Uhorska, keď žijeme v Európskej únii? Keď dokážu Nemci s Francúzmi písať spoločnú učebnicu dejepisu, prečo by sme to nemohli robiť aj my s Maďarmi?

Je mi jasné, že sa nedočkám, že môj hlas sa do slovenského politického neba nedostane. Teda nie tento... o ten vo voľbách iste záujem všetci majú a budú ma - nás všetkých - presviedčať, ako veľmi ho práve oni potrebujú. A možno im nakoniec poviem teraz ja:

No a čo?

PS: vlastne máme dvojité občianstvo všetci, lebo sme občanmi a občiankami EÚ: "Citizenship of the Union is hereby established. Every person holding the nationality of a Member State shall be a citizen of the Union. Citizenship of the Union shall be additional to and not replace national citizenship."

Olga Pietruchová

Olga Pietruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu