Čínsky prezident, ľudské práva v a slovenské paradoxy

Autor: Olga Pietruchová | 18.6.2009 o 22:51 | (upravené 20.8.2010 o 23:02) Karma článku: 11,38 | Prečítané:  3011x

V skutočne demokratickej krajine porušovanie ľudských práv nesmie ísť bokom ani pre obchodnými záujmami. Aktivistky a aktivisti to prišli dnes pred prezidentský palác pripomenúť (nielen) čínskemu prezidentovi naivne sa domnievajúc, že 20 rokov po novembri 89 je sloboda prejavu na Slovensku zaručená a nedotknuteľná.

Prvým paradoxom je, že medzi hlavnými aktérmi boli predstavitelia politických strán, odmietajúcich prijatie Lisabonskej zmluvy, pretože obsahuje Chartu základných práv zahŕňajúcu aj ľudské práva. Koncept ľudských práv ale nie je trhací kalendár, aby sme si z neho vybrali len to, čo sa nám práve hodí. Buď uznávame ľudské práva v celom ich rozsahu, alebo nemáme morálne právo ukazovať prstom na druhých. Pre KDS a ich ideových súkmeňovcov je typické, že im to vadí iba zo strany komunistov a vtedy neváhajú miešať sa do vnútroštátnych záležitostí iných. Pokiaľ ale ide o porušovanie ľudských práv žien, etnických, náboženských či neheterosexuálnych menšín na Slovensku, Palko a spol. to považujú za naše kultúrno-etické tradície a nechcú, aby nám EÚ v tomto smere čokoľvek diktovala. Preto  je asi naivné očakávať, že s rovnakou vervou budú títo páni vystupovať pri návšteve ruského prezidenta a pripomínať mu nedávny zásah policajtov voči pochodu homosexuálov, či pri návšteve poľskej vlády porušujúcej reprodukčné práva žien. Budú mlčať rovnako, ako to robili pri návšteve bývalého amerického prezidenta.

Druhým paradoxom je, že 20 rokov po novembri 89, to neboli čínski komunisti, ale slovenskí policajti, kto zabudol, čo znamená sloboda prejavu a dodržiavanie ľudských práv. Podľa Eda Chmelára šlo o najbrutálnejší policajný zásah nielen proti vystrájajúcim demonštrantom, ale i proti pokojným slovenským aktivistom. Môj najobľúbenejší slovenský jakobín Michal Havran sa previnil tým, že sa polície opýtal, prečo zatýkajú istého mladého muža. Polícia mu to vysvetlila ručne - stručne, zhodili ho na zem, rozbili hlavu, dokopali a odviedli v putách  (viď fotogaléria, 3.obrázok). V čase, keď píšem tento článok, ešte sedí vo väzení. Bohorovná arogantnosť predstaviteľa polície, ktorý v správach na Markíze zahlásil, že sa previnil tým, že „neuposlúchol výzvu verejného činiteľa", mi vyrazila dych... odkedy určuje polícia hranice slobody prejavu a to pri demonštrácii, ktorá je navyše oficiálne povolená? Odkedy je neprípustné kritizovať neoprávnený zásah polície? Nezvládnutie chuti moci a arogantnosť slovenských policajtov, ktorí bijú deti  a zatýkajú slobodných slovenských občanov pokojne vyjadrujúcich svoj názor, nadobúda v poslednom čase neúnosné rozmery. A tak sa pýtam: aký je vlastne rozdiel medzi čínskymi a slovenskými policajtmi? Aký je rozdiel medzi ich nadriadenými?

Tretím paradoxom bude, ak pri najbližšej návšteve slovenského prezidenta v Číne ho budú vítať čínski demonštrujúci poukazujúci na porušovanie ľudských práv na Slovensku. Pomaly ale iste totiž k tomu smerujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Ruskovi za objednávku vraždy spoločníčky hrozí doživotie

Pojednávanie je odročené na február.


Už ste čítali?