reklama

Prečo ženy zarábajú menej ako muži

„Hospodin hovoril Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ak niekto osobitným sľubom zasvätí Hospodinovi osoby podľa tvojho ocenenia, muža od dvadsiatich do šesťdesiatich rokov oceň na päťdesiat šekelov striebra v posvätných šekeloch. Ak je to žena, oceň ju na tridsať šekelov." (Leviticus, 27.1-4)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (422)

Od začiatku moderných dejín ľudstva sa ženská práca vykonávaná každodenne na udržanie chodu domácnosti a opateru detí - tzv. reproduktívna práca - považuje za menejcennú a v dôsledku obmedzenia na súkromnú sféru za neviditeľnú - čo nauznačuje aj citát v úvode. Aj po nástupe priemyselnej revolúcie a rapídnom náraste zamestnanosti žien v posledných desaťročiach rodové rozdiely v zárobkoch pretrvávajú naprieč všetkými krajinami.

Európska únia už pri svojom zrode 1957 zakotvila v Rímskej zmluve princíp rovnakého odmeňovania pre mužov a ženy. Napriek obrovskému pokroku, ktoré ženské emancipačné hnutie prekonalo, rapídnemu nárastu zamestnanosti žien a úrovne ich vzdelania, dobrému legislatívnemu zázemiu, ako i napriek úplne rozdielnym podmienkam na pracovnom trhu v roku 1957 a dnes, záruky o rovnakej odmene za rovnakú prácu dané ženám pred 50 rokmi ostávajú stále v rovine nesplnených sľubov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 „Napriek tomu, že dievčatá dosahujú v škole lepšie výsledky ako chlapci a na trh práce vstupuje viac žien s vysokoškolským vzdelaním ako mužov, naďalej pretrváva 15 % rozdiel v odmeňovaní. Takáto situácia je absurdná a vyžaduje si zmenu," uviedol Vladimír Špidla, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti.[1] EÚ považuje zníženie rodového rozdielu v zárobkoch za jednu z priorít aj podľa Lisabonskej stratégie a venuje jej aj na svojej stránke mimoriadnu pozornosť.

Situácia na Slovensku

„Rozdiel v platoch medzi mužmi a ženami sa na Slovensku za posledných desať rokov zväčšil," píše denník Sme 1.6.2007. „Muži zarábali oproti ženám v roku 1997 o 21,5 percenta viac. V roku 2006 to bolo o 26,9 percenta viac. Je to preto, lebo platy mužov rástli rýchlejšie." Článok vychádza zo správy Štatistického úradu SR, prezentovanej 30.5.2007. „Ženy zarábajú menej aj vtedy, keď sú na rovnakej pozícii ako muži. Napríklad vedúce a riadiace pracovníčky dostávajú v priemere o 33,8 percenta nižší plat ako muži. Podobná situácia je aj medzi kvalifikovanými robotníkmi a robotníčkami. Z pohľadu veku je najväčší rodový rozdiel medzi 35. a 39. rokom života."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rodový rozdiel v zárobkoch sa na Slovensku udržuje na úrovni zhruba štvrtiny nižšieho zárobku žien v porovnaní s mužmi. Stránka Európskej komisie uvádza najnovší údaj na úrovni 23,6%, pričom najväžšie rozdiely sú medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.

Obrázok blogu

Ženy majú tendenciu pracovať v iných oblastiach hospodárstva ako muži a sú za to trestané nižšími mzdami. Typicky mužské odvetvia financované štátom ako armáda a polícia sú platené lepšie ako zdravotníctvo a školstvo, kde spravidla pracujú - najmä na nižších pozíciách - ženy. Spoločnosť teda dáva takto najavo, kde sú jej priority. Deti, vzdelanie a zdravie k nim viditeľne nepatria.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teórie príčiny rodových rozdielov v odmeňovaní

Rodové rozdiely v zárobkoch sa snažia vysvetliť dva odlišné prístupy. Teória voľby, vychádzajúca z neoliberálnej filozofie ľudského kapitálu a všemocnosti slobodného trhu, kým teória diskriminácie respektíve inštitucionalizovanej ekonomiky hovorí o štrukturálnom znevýhodnení žien a rodovej deľbe práce.

Teória ľudského kapitálu alebo teória „voľby"

Teóriu ľudského kapitálu (Human Capital Theory) vypracoval nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Gary Becker. "Analýza ľudského kapitálu vychádza z predpokladu, že sa jednotlivci rozhodujú o svojom vzdelaní, pracovnej príprave, lekárskej starostlivosti a o ostatných doplňujúcich vedomostiach a zdraví na základe porovnania výnosov a nákladov. Výnosy zahrnujú vedľa zlepšenia zárobkov a zamestnania kultúrne i ostatné zisky, zatiaľ čo náklady obvykle závisia od ušlej hodnoty času stráveného získavaním týchto investícií." (Becker, 1997)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa tejto neoliberálnej teórie je nižší zárobok žien výsledkom ich voľby, podmienenej rôznymi prioritami žien a mužov pri výbere povolania a zamestnania. Ženy okrem toho investujú do ľudského kapitálu - vzdelania a skúseností - v oblastiach, ktoré ich uspokojujú, ale nevyznačujú sa vysokou návratnosťou investície, kým muži uvažujú opačne. Becker argumentuje, že záujem žien je primárne venovať sa rodine a domácnosti, a preto si vyberajú nenáročné povolania, ktoré vyžadujú menšie investície do vzdelania a nárokov na schopnosti (Becker, 1992). Podľa neho je na konkurenčnom pracovnom trhu samotná diskriminácia iracionálna, a preto nepravdepodobná.

Hoci samotný autor uznáva, že teória ľudského kapitálu nemusí vysvetliť celý rozdiel v zárobku a diskriminácia môže hrať svoju rolu (Becker, 1992), mnoho libertariánov a neokonzervatívcov to popiera a používa túto teóriu ako univerzálne vysvetlenie a argument proti akýmkoľvek štátnym zásahom.

Kritika teórie voľby

Teória ľudského kapitálu je založená na predpoklade, že preferencie ľudí, ich rozhodovanie a ekonomické správanie ovplyvňujú dva základné typy kapitálu: osobný (vplyv minulosti a rodiny) a spoločenský (vplyv spoločnosti). Je síce nepochybné, že ženy nesú primárnu zodpovednosť za domácnosť a rodinu, podľa rodových socializačných teórií je však otázne, nakoľko je prijímanie tejto zodpovednosti dobrovoľné a nakoľko vynútené rodovými stereotypmi. „Hlavnou slabinou teórie ľudského kapitálu je fakt, že nerozlišuje medzi obmedzeniami, ktoré na seba kladú ženy samotné, a medzi štrukturálnymi obmedzeniami." (Renzetti, Curran, 2003)

Pohľad na slovenskú realitu hovorí, že vzdelanosť žien (53,1% vysokoškolsky vzdelaných sú ženy, 92,1 % má ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie[2]) je vyššia ako vzdelanosť mužov (90,9 % má ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie). Teda hoci jedna z podstatných investícií do ľudského kapitálu je u žien vyššia, napriek tomu existuje vysoký rodový rozdiel v zárobkoch (26,9 %[3]), čo jasne spochybňuje teóriu ľudského kapitálu. Najväčšie rozdiely sú vo finančnom sprostredkovaní, kde muži zarábajú až 38,8 % (v roku 2001 až 50,4 %) a v obchode o 33,6 % viac ako ženy. Paradoxom je, že tu ide o služby, ktoré sú považované za doménu žien. Rozdiel v zárobkoch je pritom najvyšší medzi vysokoškolsky vzdelanými na riadiacich pozíciách, keď vedúce a riadiace pracovníčky dostávajú v priemere o 33,8 % nižší plat ako muži. Dá sa však predpokladať, že muži i ženy na získanie určitej pozície investujú rovnaký ľudský kapitál. 

Feministická ekonómka Mascha Madörin (Madörin, 2000) poukazuje na slabé stránky neoliberálnej teórie ľudského kapitálu. Odkazuje pritom na dve švajčiarske štúdie (Bauer, 2000, Flückiger, 2000), zo záverov ktorých vyplýva skutočnosť, že rovnaké vzdelanie je u mužov ohodnocované lepšie. Rovnako ako na Slovensku platí - čím vyššie vzdelanie, o to vyššie sú rodové rozdiely v odmeňovaní, a to najmä v privátnom sektore. Štúdie ďalej dokazujú, že vydaj sa pre ženy prejavuje negatívne na zárobkoch. Kým ženatí muži dostávajú v priemere o 4,5 % vyššiu mzdu ako ich slobodní kolegovia, u vydatých žien je to naopak - zarábajú 3,7% menej ako slobodné. To jasne poukazuje na predsudky zamestnávateľov voči vydatým ženám (matkám) a naopak, na vyzdvihovanie ženatých mužov, otcov rodín, od ktorých sa očakáva väčšia stabilita.

Štatistické dáta v uvedených štúdiách dokazujú, že cca. 60 % rozdielu v platoch sa nedá vysvetliť pomocou teórie ľudského kapitálu. K obdobným záverom na Slovensku dospela aj analýza Svetovej banky THE QUEST FOR EQUITABLE GROWTH IN THE SLOVAK REPUBLIC,: „Existuje signifikantný hrubý rodový rozdiel v zárobkoch 24 až 27 %, ktorý ostáva stabilný počas analyzovanej doby.(...) Ak zvážime vysvetliteľné okolnosti, hrubý rodový rozdiel sa zníži na 18 %" píše autorka štúdie. Teória ľudského kapitálu so zohľadnením veku, vzdelania a skúseností ako i charakteristika vykonávanej práce síce vysvetľuje časť rozdielu, ale len nepodstatnú. „Nevysvetliteľný podiel rodového rozdielu v zárobkoch je následkom diskriminácie, čo je okolo 21 % v domácich i zahraničných súkromných spoločnostiach a 9 % v štátnych podnikoch", hovorí analýza Svetovej banky (Pacci, 2005). Zhruba tri štvrtiny výšky rodového rozdielu je teda možné pripísať diskriminácii žien. Paradoxom je, že rozdiel vo vzdelaní by pritom hovoril v prospech žien, nakoľko ich vzdelanostná úroveň je na Slovensku vyššia. 

Teória inštitucionalizovanej ekonomiky

Táto teória bola vypracovaná americkými antropológmi Davidom Colanderom a Joannou Wayland Woos ako opozícia voči teórii ľudského kapitálu, vysvetľujúceho rodové rozdiely v odmeňovaní. Autori tvrdia, že teória voľby vylučuje akékoľvek úvahy o diskriminácii a zjednodušuje produktívne systémy. Tie majú ale množstvo inštitucionalizovaných podmienok a štruktúr, ktoré ich vedú určitým smerom určovaným na mocenských pozíciách. V ekonomických procesoch majú insideri na vedúcich priečkach (spravidla muži) možnosť voliť pracovné techniky a metódy, ktoré ich samotných uprednostňujú a preferujú ich vlastný ľudský kapitál ako ten správny a nevyhnutný. Takto je jednoducho možné vytvárať predsudky voči práci žien. Muži sa na ochranu vlastných pozícií kolektívne zasadzujú za organizáciu či reorganizáciu práce, jej evaluáciu a kritériá ohodnotenia alebo zavádzanie nových technológií tak, aby ich vytvorené podmienky uprednostňovali pred ženami a aby tie boli vopred diskvalifikované. V ekonomickom žargóne sa hovorí, že si vytvárajú insiderskú rentu. (Colander, Woos, 1997)

Príkladom takéhoto prístupu môže byť evaluácia práce na základe odpracovaného času. Muži, ktorí spravidla vykonávajú len málo prác v domácnosti a v starostlivosti o deti si môžu dovoliť tráviť v práci nadčasy. Oproti tomu ženy, ktoré sú nútené hľadať všetky možnosti pre zosúladenie rodinného a pracovného života, sa snažia o čo najhospodárnejšie a najefektívnejšie využitie času vrátane toho pracovného. Ak sa teda pri evaluácii práce berie do úvahy len počet odpracovaných hodín a nadčasy a neberú sa do úvahy individuálne rozdiely v efektivite a produktivite práce, môže to znevýhodňovať ženy. 

Množstvo odpracovaného času (v platenom zamestnaní) ako prirodzené vysvetlenie rodových rozdielov v zárobkoch býva najčastejší argument odporcov teórie diskriminácie, pretože „ženy pracujú menej". (Týždeň, 2006) Je zrejmé, že ide o výpoveď v rovine kvantitatívnej, a nie kvalitatívnej. Bude preto zaujímavé sledovať, ako sa moderné formy práce ako teleworking odrazia na rodových rozdieloch v odmeňovaní. Tu sa totiž posudzuje len kvalita a splnenie úlohy a nie odpracovaný čas.

Teória diskriminácie

Teória diskriminácia považuje za podstatný dôvod rozdielov v zárobkoch mužov a žien podceňovanie práce žien a diskriminačný prístup zamestnávateľov. Podceňovanie ženskej práce sa odohráva v dvoch rovinách: nižšie ohodnotenie pri výkone rovnakej práce ako muži a podhodnotenie feminizovaných sektorov ako takých. (Grimshaw, 2007)

Britský výskumný tím dospel k výsledkom, podľa ktorých najdôležitejšie faktory rodových rozdielov v zárobkoch sú: diskriminácia (38 %) a rodová segregácia na trhu práce (10 %), skúsenosť v práci na plný úväzok (18 %), prerušenie práce kvôli starostlivosti o deti a iných členov domácnosti (14 %) a čas odpracovaný na polovičný úväzok (3 %), vzdelanie (8 %), veľkosť firmy (4 %). (Olsen, Walby, 2004)

Diskrimináciu ako hlavný faktor rodových rozdielov si osvojila aj Európska únia. Rodové expertky a experti v štúdii vypracovanej pre Európsku komisiu pomenovávajú dôvody existencie rodového rozdielu v odmeňovaní.

Diskriminácia žien na trhu práce sa prejavuje v otvorených formách ako priama a nepriama, ale aj vo formách ako sú (EK, 2007):

  • horizontálna segregácia na pracovnom trhu a sektorová segregácia najmä v súkromnom sektore;

  • vertikálna segregácia - tzv. sklený strop, determinujúci množstvo žien dosahujúcich najvyššie a najlepšie odmeňované pozície i v inak feminizovaných oblastiach;

  • štruktúra odmeňovania - platobné systémy pozostávajú zrôznych zložiek, vyjednávaných na individuálnej úrovni; v týchto vyjednávaniach sú ženy spravidla menej úspešné a často znevýhodnené;

  • systémy kolektívneho vyjednávania sú charakterizované androcetrickým prístupom s minimálnym zastúpením žien, resp. ich pohľadov na skutočnosť;

  • nerovnosti v zodpovednosti za chod domácnosti a rodiny - ženy trávia nepomerne viac času v neplatenej (ale i platenej) práci zameranej na starostlivosť o deti, členov rodiny a domácnosť;

  • viacnásobná diskriminácia napr. na základe veku, rodinného stavu, resp. počtu detí a ich veku, etnického a rasového pôvodu zvyšuje rodové rozdiely vzárobkoch;

  • nerovnosti vo vzdelaní, založené jednak na prístupe k štúdiu, jednak na stereotypných predstavách a predsudkoch o„práci vhodnej pre ženy";

  • „mužský model" pracovného trhu a jeho systému odmeňovania, prispôsobený typickému mužskému životnému cyklu a potrebám;

  • vychádzajúc z historického vývoja a stereotypného prístupu, práca vykonávaná ženami sa spravidla považuje za prácu „nižšej hodnoty".

Záver

 Ak teda niekto tvrdí, že rozdiely v zárobkoch mužov a žien neexistujú a že sú len feministickým výmyslom, nedá sa to inak ako nazvať pravým menom, že tento človek klame.

Poznámka: v článku boli použité state z autorkinho textu Nedocenená práca žien. Plné znenie tu.

[1] Komisia podniká kroky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, tlačová správa, IP/07/1115, Brusel, 18. júla 2007

[2] Zdroj: Eurostat. A statistical view on the life of European men and women, 2005

[3] Zdroj pre všetky čísla o rodových rozdieloch na Slovensku: Štatistický úrad SR, máj 2007

Literatúra:

Bauer, T. 2000. Die Familienfalle. Wie und warum sich die Familiensituation für Frauen und Männer unterschiedlich auf die Erwerbsbiografie auswirkt - eine ökonomische Analyse». Verlag Rüegger 2000. Chur/Zürich. 46 Franken. Citované v Madörin,2000. Preklad autorky

Becker, Gary S. 1997. Teorie preferencií. Praha, Grada Publishing, str. 195

Becker, Gary S. 1992: The Economic Way of Looking at Life, Nobel Lecture, Department of Economics, University of Chicago, Chicago, IL. 60637, USA. Preklad autorky

Colander, D. and Wayland Woos, J. 1997 „Institutional Demand-Side Discrimination Against Women and the Human Capital Model", in: Feminist Economics, Vol. 3, Nr. 1/97. Preklad autorky

Európska komisia. 2007. Opinion on Gender Pay Gap. Advisory Committee on Equal Opportunities for Women and Men. http://ec.europa.eu. Preklad autorky

Colander, D. and Wayland Woos, J. 1997 „Institutional Demand-Side Discrimination Against Women and the Human Capital Model", in: Feminist Economics, Vol. 3, Nr. 1/97. Preklad autorky

MadÖrin, M. 2000. Männer schützen ihr Geldsäckel, in: Die Wochenzeitung 29/00, Zürich. http://www.woz.ch. Preklad autorky

Olsen, W.and Walby, S. 2004. Modelling gender pay gaps, UK Equal Opportunities Commission, London, http://www.oec.org.uk. Preklad autorky

Pacci, P. 2005. The Quest for Equitable Growth in the Slovak Republic, Svetová banka, http://www.worldbank.sk. Preklad autorky

Renzetti, C.M. and Curran, D.J. 2003: Women, Men and Society, český preklad Petr Pavlík: Ženy, muži a spoločnosť, nakladateľstvo Karolinum, Praha, ISBN 80-246-0525-2

Olga Pietruchová

Olga Pietruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu