O vymierajúcom Slovensku, egoistických ženách a zlých homosexuáloch

Autor: Olga Pietruchová | 7.10.2008 o 10:32 | (upravené 8.6.2010 o 9:41) Karma článku: 14,67 | Prečítané:  11501x

Slovensko vymiera! Demografi s vážnym pohľadom v očiach prezentujú klesajúce demografické krivky, tvorcovia dôchodkovej reformy si mädlia ruky a konzervatívni politici spolu s cirkvou a jej aktivistkou verejne obviňujú sebecké ženy, ktoré hľadia len na kariéru a nechcú rodiť deti. Tí poslední majú samozrejme hneď po ruke aj univerzálne recepty ako zákaz interrupcií a najlepšie aj antikoncepcie.

Sú ale tieto recepty účinné? Alebo je to zas len vhodné alibi na presadenie si svojho videnie sveta? Nuž, podľa mňa áno. Odpoveď na tak zložitý problém totiž nikdy nie je taká jednoduchá. Dokazujú to aj čísla z rôznych krajín okolo nás. Pôrodnosť totiž klesá alebo stúpa pôrodnosť v naoko rovnako vyspelých štátoch Európy rozdielne.

Keby bola odpoveď taká jednoduchá, prečo od zákazu interrupcií v Poľsku pred 15 rokmi klesla pôrodnosť u nášho severného suseda a stále sa udržuje na úrovni 1,3 dieťaťa na ženu? A prečo na Malte, kde platí ich absolútny zákaz a dokonca nie sú legálne ani rozvody, klesá pôrodnosť priam astronomicky? A naopak, prečo sa v krajinách s najvyšším počtom interrupcií rodí paradoxne najviac detí? Kde sú teda skutočné dôvody toho, že sa ženám u nás nechce rodiť a ako sa to dá zmeniť?

Pri koncepcii rodinnej politiky narážajú na seba - a to nielen u nás, ale i v Európe - dva modely: konzervatívny kresťanský, presadzujúci udržanie tradičného vzoru rodiny a tým rodových stereotypov v duchu Bismarkovho Kinder-Küche-Kirche, často spojený s pokusmi o reštriktívne zákonné úpravy v oblasti reprodukčných práv. Jeho cieľom je viac-menej posilniť pozíciu muža ako živiteľa a ženy ako matky, starajúcej sa o deti  a domácnosť. Proti tomuto modelu stojí sociálno-liberálna cesta s moderným poňatím rodiny, ktorá rozdeľuje zodpovednosť za jej chod na oboch rodičov a presadzuje rovnoprávne postavenie ženy v spoločnosti. Pri hodnotení oboch modelov je zaujímavé porovnať fakty v európskom meradle.

Ako je to v EÚ

Pri sledovaní populačného vývoja krajín EÚ zistíme, že najnižšiu pôrodnosť v EÚ vykazujú krajiny so silným tradičným modelom rodiny a postkomunistické krajiny, ktoré sa k takémuto modelu postupne vracajú, likvidujú sociálne istoty a opatrovateľské služby s nimi spojené. Najnižšiu pôrodnosť malo vlani Slovensko (1,25), potom Rumunsko (1,25), Poľsko (1,27)*, Maďarsko (1,32), Litva (1,35). Po tejto skupine nasledujú  krajiny "starej Európy" Portugalsko, Malta a Taliansko, teda všetko krajiny preferujúce tradičné hodnoty. Štatistiky však hovoria jasne - práve ženy v domácnosti majú najmenej detí a túto skutočnosť nezmenilo ani zvyšovanie rodinných prídavkov a rôzne pokusy o finančné stimulácie.

Zaujímavé je hlavne sledovanie trendov: pozoruhodné sú príklady Nemecka, Lotyšska, Slovinska, Estónska či susedných Čiech, kde sa pôrodnosť začína pomaly dvíhať kvôli aktívnej politike podporujúcej rodiny a ženy. U našich českých susedov, ktorí boli v roku 2000 s 1,14 narodenými deťmi na "chvoste" EÚ, stúpla pôrodnosť na vlaňajších 1,44. Na druhej strane taká Malta s absolútnym zákazom interrupcií vykazuje za posledné roky prudký pokles pôrodnosti (v r.2000 bola fertilita 1,69, vlani 1,3).

Iba vo Francúzsku, Holandsku a Veľkej Británii bol populačný rast spôsobený hlavne pôrodnosťou, v ostatných krajinách je to aj vďaka migrácii. Naopak, v tradičných krajinách Taliansku a Portugalsku bol prírastok populácie výlučne následkom imigrácie.  Najvyššiu fertilitu v rámci EÚ majú štáty ako Francúzsko (1,98), Škandinávske krajiny a krajiny Beneluxu (nad 1,8), UK (1,85)*, a Írsko (1,9)*. Práve v týchto krajinách vďaka feministickému hnutiu a/alebo politických opatrení dosahuje rovnoprávnosť mužov a žien najvyššiu úroveň. Nie je prekvapujúce, že majú aj najvyššiu úroveň zastúpenia žien v politike. To sa samozrejme odráža aj na koncepcii rodinnej politiky, kedy ženy prinášajú pohľady insideriek a dokážu sa na dôležitých opatreniach dohodnúť napriek politickej farbe trička. Príkladom sú krajiny Škandinávie,  kde sa počas posledných desaťročí pod vplyvom ženského hnutia a jeho uplatnením v politike podarilo vytvoriť optimálne podmienky pre spojenie rodiny a kariéry. Podobným príkladom je Francúzsko, kde sú materské škôlky a družiny k dispozícii široko plošne a zadarmo.

Dôsledné presadzovanie aktívnej politiky na zrovnoprávnenie žien, odstránenie diskriminácie voči ženám, vytváranie priaznivých podmienok pre ich zamestnanosť ako sú pracovné miesta na menší úväzok, homeworking, podpora podnikania, dostatočný počet predškolských zariadení ako i celodenná starostlivosť pre školopovinné deti cenovo prístupná všetkým rodinám a v neposlednom rade aj vysoká účasť žien na rozhodovacích procesoch a tým ich aktívna participácia pri tvorbe štátnej rodinnej politiky dosiahli želané a obdivuhodné výsledky.

Aktívna politika, nie zákazy

Nemožno priamo nútiť ženu, aby rodila deti: jediné, čo možno urobiť, je uzavrieť ju do situácie, v ktorej je materstvo pre ňu jediným východiskom: zákon a mravy jej môžu vnucovať manželstvo, zakázať antikoncepčné prostriedky a potraty a zabraňovať rozvodom" napísala pred polstoročím Simone de Beauvoir**. Dnes to už našťastie neplatí.

Tvrdenia konzervatívcov, že tradičné vnímanie rodiny a postavenia ženy v nej najviac prispieva k sociálnej stabilite a populačnému rastu pri bližšom pohľade neobstojí. Ženy už nie sú pasívne puťky, ktoré sa nechajú manipulovať tak, ako sa to otcovi-štátu či matke-cirkvi hodí. Naopak - čím vyššia je ich účasť na rozhodovaní, na tvorbe koncepcií štátnej politiky, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja. Rovnako neobstoja nezmyselné reči konzervatívnych politikov a cirkvi o potrebe zákazu interrupcií - v krajinách, kde sa vykoná najvyšší počet UPT a je ja najvyšší počet užívateliek antikoncepcie (Francúzsko, Škandinávia, UK) je aj najvyššia pôrodnosť.

Ďalším obľúbeným argumentom konzervatívcov je ochrana tradičnej rodiny, ktorú vraj popri feministkách najviac ohrozujú homosexuáli, je rovnako nezmysel. V sociálno-liberálnych krajinách rešpektujúcich ľudské práva a povoľujúcich manželstvá homosexuálov a adopciu detí  sa totiž rodí podstatne viac detí ako v tradične katolíckych krajinách.  Dobrým príkladom pre to je Španielsko, ktorého politika sa vďaka sociálno-demokratickej vláde zmenila z konzervatívnej na modernú a vláda dokonca povolila manželstvá homosexuálov. Pôrodnosť v tejto krajine začala v posledných rokoch stúpať.

Rodinu a pôrodnosť totiž neohrozuje registrované partnerstvo homosexuálov, reprodukčné práva či kariéra žien, naopak. Najväčším ohrozením je nerešpektovanie práva ženy a partnerov na slobodnú voľbu spôsobu života, ignorovanie potrieb rodiny a chýbajúca infraštruktúra služieb, potrebných pre fungovanie pracujúcich rodičov s malými deťmi.

Egoizmus ako ideál?

Čo dodať na záver? Prístup žien a partnerov k otázke "mať či nemať deti" automaticky vyplýva z atmosféry, ktorá tu prevláda. Ak sa osobná zodpovednosť jednotlivca stavia na najvyšší piedestál, ak považujeme solidaritu a medzi generačná súdržnosť iba za akýsi prežitok dôb minulých, potom sa nesmieme čudovať. Ak ženy necítia pomoc a podporu od spoločnosti, zariadia sa podľa toho. Akým právom chce potom niekto očakávať od nich, že sa obetujú v prospech demografického vývoja Slovenska? Akým právom tu niekto hovorí o ich egoizme, keď roky spolu pomáha vytvárať takúto verejnú atmosféru?

Odpoveď je teda naozaj v podstate jednoduchá: Ak chceme, aby sa naša spoločnosť vyvíjala zdravo, musíme vytvoriť podmienky na to, aby rodiny s deťmi cítili sociálnu istotu a nesmieme ženu stavať pred rozhodnutie rodina alebo kariéra. Ak toho naša spoločnosť nie je schopná, nikto nemá právo obviňovať ženy z egoizmu. A už vôbec nie tí, ktorí sami robia kariéru a žiadne deti nemajú.


* údaj z roku 2006, ostatné údaje 2007
** Simone de Beauvoir: Druhé pohlavie

Zdroj demografických údajov: Eurostat

Foto v perexe: autorka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Ruskovi za objednávku vraždy spoločníčky hrozí doživotie

Pojednávanie je odročené na február.


Už ste čítali?