Kým interrupcie zostávajú v Spojených štátoch absurdnou štiepiacou témou spoločnosti, „morálne“ stanovisko cirkvi je dnes naplno a strašne manifestované v Salvadore, píše Harris. V Salvadore je dnes potrat ilegálny za každých okolností. Neexistujú ani výnimky pre znásilnenie a incest. Vo chvíli, keď sa v nemocnici zjaví žena s perforovanou maternicou signalizujúcou pokútny potrat, je pripútaná k nemocničnému lôžku a s jej telom sa narába ako so scénou zločinu. Súdni lekári preskúmajú podrobne jej maternicu a kŕčok. Dnes tam ženám hrozia tridsaťročné tresty za ukončenie svojich tehotenstiev. Predstavte si to v krajine, ktorá rovnako stigmatizuje používanie antikoncepcie ako hriech voči Bohu.
Samozrejme, že salavadorský arcibiskup viedol na podporu tohto prístupu aktívnu kampaň. Jeho úsiliu pomáhal bývalý pápež Ján Pavol II, ktorý počas jeho návštevy v Mexico City v roku 1999 vyhlásil, že „cirkev musí hlásať Evanjelium života a hovoriť s prorockou silou proti kultúre smrti. Kiež by sa kontinent nádeje stal aj kontinentom života!“
Na povzbudzovaní tínedžerov k sexuálnej zdržanlivosti nie je nič zlé. Vieme ale bez najmenších pochybností, že učiť len k abstinencii nie je dobrý spôsob na prevenciu tehotenstva mladistvých alebo na prevenciu šírenia sexuálne prenosných chorôb. Takto vedená mládež sa v skutočnosti správa takmer rovnako ako iní rovesníci, ale v prípade styku sotva použije ochranu.
Jedna štúdia zistila, že „panenské sľuby“odsunuli sex v priemere o 18 mesiacov – a súčasne viedli k tomu, že tieto panenské dorastenky sa vo zvýšenej miere oddávali orálnemu a análnemu sexu. (O takýchto prípadoch som počula aj na slovenských teologických školách). Americkí tínedžeri majú zhruba rovnako veľa sexu ako má mládež v Európe, ale pravdepodobnosť otehotnenia, pôrodu či interrucpie je u amerických dievčat štyri až päťnásobne vyššiu. Mladí Američania sa tiež omnoho pravdepodobnejšie nainfikujú HIV a inými sexuálne prenosnými chorobami - výskyt kvapavky medzi nimi je sedemdesiat krát vyšší ako u ich rovesníkov v Holandsku a Francúzsku.
Skutočnosť, že tretina amerických programov sexuálneho vzdelávania učí len pohlavnú abstinenciu (za cenu viac ako 200 miliónov dolárov ročne) hrá v tomto určite svoju rolu. Najnovším príkladom je “kauza vakcíny proti HPV”, ktoré je dnes najbežnejšie sexuálne prenášaná infekcia. Vírusom je nainfikovaná viac ako polovica americkej populácie a zapríčiňuje, že skoro päťtisíc žien v USA každoročne zomiera na rakovinu krčka maternice. V celosvetovom meradle ich zomrie viac ako dvestotisíc.
Od nedávna je k dispozícii vakcína proti HPV, ktorá sa zdá byť bezpečná a účinná. A predsa, kresťanskí konzervatívci v americkej vláde odmietli vakcinačný program na základe názoru, že HPV je cenný na odstrašovanie pred predmanželským sexom. Títo zbožní muži a ženy chcú zachovať rakovinu krčka maternice ako motív k sexuálnej abstinencii aj za cenu obetovania životov tisícok žien každý rok.
Ako Harris píše, problém je, že fanatickým kresťanom v princípe nezáleží na tehotenstve mladistvých a na šírení chorôb, teda ich neznepokojuje utrpenie spôsobené sexom. Ich trápi sex samotný. Ako keby táto skutočnosť ešte potrebovala ďalšie potvrdenie, evangelikánsky člen Poradného výboru CDC pre imunizáciu Reginald Finger nedávno vyhlásil, že by zvážil odmietnutie vakcíny proti HIV – a teda odsúdil každý rok milióny mužov a žien na zbytočnú smrť na AIDS – lebo taká vakcína by povzbudzovala k predmanželskému sexu tým, že by ho robila menej riskantným. Toto je jeden z bodov, v ktorých sa fanatické náboženské predstavy stávajú skutočne vražedné.
Sú embryá dôležitejšie ako ľudia?
Výskum kmeňových buniek je jedným z najsľubnejších trendov posledného storočia medicíny. Mohol by poskytnúť terapeutický prielom pri všetkých chorobách alebo poraneniach, ktorými ľudské bytosti trpia – z toho jednoduchého dôvodu, že embryonálne kmeňové bunky sa môžu premeniť na ktorékoľvek tkanivo ľudského tela. Tento výskum tiež môže byť zásadne dôležitý pre naše porozumenie rakoviny, spolu so širokou škálou vývojových porúch. Je samozrejme pravdou, že výskum embryonálnych kmeňových buniek zahrňuje deštrukciu trojdňových ľudských embryí. To je jediné, čo fanatických kresťanov trápi. Pozrime sa na detaily. Trojdňové ľudské embryo je zhlukom 150 buniek nazývaným blastocysta. Len pre porovnanie, v mozgu muchy je 100 000 buniek.
Ľudské embryá, ktoré sú zničené pri výskume kmeňových buniek nemajú mozgy, dokonca ani neuróny. Neexistuje žiadny dôvod veriť tomu, že by mohli svojou deštrukciou akokoľvek trpieť. Keď prestane fungovať mozog človeka, považujeme za akceptovateľné odobrať jeho orgány a pochovať zvyšok tela. Ak je akceptovateľné nakladať s človekom, ktorého mozog zomrel, ako s niečím menej ako ľudskou bytosťou, malo by byť prijateľné nakladať tak aj s blastocystou. Zabitie muchy malo byť väčšou morálnou záťažou ako zabitie ľudskej blastocysty, aspoň pre niekoho, koho zaujíma utrpenie na tomto svete.
Možno sa domnievate, že zásadný rozdiel medzi muchou a ľudskou blastocystou je v tom, že tá druhá má potenciál stať sa plne vyvinutou ľudskou bytosťou. Ale vzhľadom na súčasné pokroky v genetickom inžinierstve je skoro každá bunka v tele človeka potenciálne ľudská bytosť. Kedykoľvek si poškrabete nos, spáchali ste holokaust potenciálnych ľudských bytostí. Toto je skutočnosť.
Argument o potenciáli buniek nás nedostáva absolútne nikam. Fanatickí kresťania veria, že „život začína v momente počatia“. Veria, že v každej z týchto blastocýst sú duše a že záujem jednej duše – duše dievčatka s popáleninami na 75 percentách povrchu tela – nemôžu prevážiť nad záujmami inej duše, aj ak tá druhá duša zhodou okolností žije v Petriho miske. Vzhľadom na akceptáciu, ktorú poskytujeme iracionalite založenej na viere, často aj obhajcovia výskumu kmeňových buniek uznávajú tomuto názoru istý stupeň morálnej legitímnosti. Nemá ho.
Odpor voči výskumu embryonálnych buniek je prinajlepšom neinformovaný. V skutočnosti neexistujú žiadne morálne dôvody pre neochotu americkej federálnej vlády financovať tento výskum. Na výskum kmeňových buniek by sa mali vrhnúť obrovské prostriedky a malo by sa tak urobiť okamžite. Nerobíme to len kvôli kresťanskej viere.
Niekoľko štátov dokonca tento výskum trestá - ak niekto experimentuje s blastocystami napríklad v Južnej Dakote, riskuje niekoľko rokov života vo väzení. Rovnaká prax, ako popisuje Harris, platí aj na Slovensku, kde podľa trestného zákona hrozí za takéto pokusy až 12-ročný trest odňatia slobody. V trestnom zákone máme totiž zakotvený zákaz klonovania a genetických výskumov s embryonálnymi bunkami. Kým existuje široký konsenzus o neprijateľnosti tzv. reprodukčného klonovania, terapeutické klonovanie uznáva mnoho štátov.
Náš zákon predložil u nás bývalý minister spravodlivosti Lipšic - ako inak - bez akejkoľvek verejnej a odbornej diskusie. Až v súčasnosti sa začína diskutovať o jeho novelizácii. Morálna pravda je tu podľa Harrisa očividná: každý, kto tvrdí, že záujmy blastocysty sú nadradené záujmom dieťaťa s poranenou miechou má svoje morálne zmysly oslepené náboženskou metafyzikou.
Súvislosť medzi náboženstvom a „morálkou“ – tak často hlásaná a tak zriedka demonštrovaná – je tu úplne klamná. Tak je tomu kedykoľvek, keď náboženská dogma prevládne nad morálnou argumentáciou a skutočným súcitom.
Tretie a posledné pokračovanie
V článku boli použité pasáže z knihy List kresťanskému národu so súhlasom prekladateľa Juraja Mesíka
