reklama

Potraty sú staré ako ľudstvo samé

Intímne vzťahy medzi mužmi a ženami a z nich vyplývajúca sexualita sú zakorenené priamo v podstate ľudstva a sprevádzajú ho celou jeho históriou. To isté sa dá povedať aj o interrupciách, ktoré boli až do nedávnej minulosti jednou z najčastejších foriem kontroly pôrodnosti. Ženy boli väčšinu svojho života tehotné a až do pozitívnych zmien v pôrodníctve bol pôrod nebezpečný a dojčenská a materská úmrtnosť vysoká. Pokrokom v zdravotníctve a kontroly pôrodnosti a plánovania rodičovstva získali ženy možnosť rozhodovať o svojom živote a svoju nezávislosť. Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je univerzálny jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach od nepamäti. Pri skúmaní 350 primitívnych, starobylých spoločností a spoločnosti pred dobou priemyselnej revolúcie dospel antropológ George Devereux k záveru, že „všetko nasvedčuje tomu, že prerušenie tehotenstva je absolútne univerzálny jav a že nie je možné vytvoriť ani len imaginárny spoločenský systém, v ktorom by sa ani jedna žena necítila dohnaná k prerušeniu tehotenstva“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (381)
Plagát z USA proti zákazu interrupcií.
Plagát z USA proti zákazu interrupcií. 

Historický vývoj názorov na interrupcie V primitívnych spoločnostiach nebola známa súvislosť medzi pohlavným stykom a tehotenstvom a preto sa ženy – matky ako zachovateľky života stavali na najvyšší piedestál spoločnosti: častá forma usporiadania bol tzv. matriarchát (nadvláda žien). Vznikom súkromného vlastníctva sa začína hierarchia meniť, potreba udržať majetok v dedičstve vlastnej pokrvnej línie vyvoláva potrebu kontroly počatia a sexuality žien.

Od roku 1850 pred Kristom máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácií počatia. K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy. Zábrana otehotnenia sa zrejme uskutočňovala pomocou metódy pokusu a omylu. Všetky tieto pokusy však niesli ešte nutnú dávku čarodejníctva a povier. V staroveku sa interrupcie nepokladali za trestné. Sankcie sa udeľovali napr. za poškodenie práv otca na potomstvo, napr. Chammurapiho kódex (2250 p.n.l.) osobitne upravoval zodpovednosť človeka, ktorý spôsobil potrat dcéry plnoprávneho občana, závislého a otrokyne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vznikom vyspelejších kultúr ako antické Grécko sa sexualita začína oddeľovať od ľudskej reprodukcie. Sokrates, Platón a Aristoteles uznávali interrupcie ako formu kontroly populácie. Prelom v regulácii pôrodnosti nastal vďaka kvalifikovanému starovekému gynekológovi Sóránovi z Efezu (98-138 pr. Kr.). Jeho priekopnícky čin spočíva predovšetkým v tom, že ako prvý odlíšil antikoncepciu od potratu. Hippokrates vystríhal vo svojom spise pred podávaním abortív, ktoré boli v jeho časoch vysoko toxické a boli nebezpečenstvom pre samotnú ženu. Vo svojich spisoch Corpus Hippocraticum sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa ukončenie neželaného tehotenstva. Je síce pravda, že neodporúčal vtedy známe a používané prostriedky, ale nie z etických a morálnych dôvodov, ako to dnes niektorí tvrdia, ale jednoducho preto, že to boli jedy nebezpečné pre život ženy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otrokyne využívali prerušenie tehotenstva ako znak odporu voči svojej osobnej bezmocnosti a neslobody. Staroveká a stredoveká literatúra ukazuje, že ženy boli veľmi šikovné v liečiteľstve. Grécky dramatik Euripides spomína ženy, ktoré liečili „ženské choroby“. Od 15. storočia úloha ženy v lekárstve upadala, ale tradícia „anjeličkáriek“ prežívala dlho, v niektorých krajinách až dodnes. V niektorých silne cirkevne ovplyvňovaných krajinách sa žena, vyznajúca sa v lekárstve či vykonávajúca prerušenie tehotenstva vystavovala riziku obvinenia z čarodejníctva. Známe Kladivo na čarodejnice (Malleus Maleficarum, 1487) obviňovalo takéto ženy z čarodejníctva a tomu náležite prisudzovalo tresty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až v druhej polovici 19. storočia začalo vyššie vzdelanie rúcať prekážky. Postoj cirkvi Prístup cirkvi, ktorý vlastne formoval prístup spoločnosti k interrupciám v našom regióne, nebol v celých dejinách taký jasne vyhranený v posledných storočiach.

Stredovek a cirkev

Svätý Augustín (4.storočie) napríklad tvrdil, že duša nemôže prebývať v tele bez pocitov. Pápež Inocent III. Na začiatku 13. storočia stanovil hranicu beztrestnosti potratov na čas pred pohybom plodu (17-20 týždeň). Jeden z najväčších náboženských filozofov Tomáš Akvinský (13.storočie) zastával teóriu oduševnenia – animácie plodu, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom do ženského v osemdesiatom dni života. Až od tohto času sa teda plod považoval za človeka a prerušenie tehotenstva do doby oduševnenia bolo všeobecne akceptované v rovine tabuizovanej témy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postoj cirkvi k interrupciám sa vyhranil v roku 1588, keď pápež Sixtus svojou Bulou Effraenatum odsúdil umelé prerušenie tehotenstva v každej fáze. V roku 1591 však pápež Gregor XIV opätovne potvrdil rozlišovanie medzi zabitím oduševneného a neoduševneného plodu. V praxi sa používala hranica beztrestnosti potratu ako čas, kedy žena začínala cítiť pohyby plodu.

Nástup liberalizmu

Princíp, ktorý zakotvuje právo ženy na kontrolu tehotenstva a teda kontrolu nad svojím telom vychádza historicky zo vzniku liberalizmu a puritánskej revolúcii v 17.storočí v Anglicku. Levellerská myšlienka „vlastníctva vlastnej osoby“ bola jasne spätá s prírodou a tvorila paralelu k myšlienke prirodzeného práva na vlastníctvo tovaru: „Príroda každému jednotlivcovi v prírode dala individuálne vlastníctvo, ktoré nesmie nik narušiť, ani ho oň pripraviť: pretože každý tým, že je sám sebou, vlastní sám seba, pretože inak by nemohol byť sám sebou, a na základe toho si nikto druhý nemôže robiť nárok, že ho oňho samého pripraví, iba ak zjavným násilím a porušením najhlavnejších prírody a zákonov rovnoprávnosti a spravodlivosti medzi človekom a človekom…“. Táto levellerská teória individualizmu, jedinečnosti indivídua špecificky ovplyvnila podmienky žien: viedla k uzákoneniu puritánskej myšlienke o manželstve ako zmluve, k zákazu biť manželku a k liberalizácii rozvodu. Kontrola nad vlastným telom je základnou súčasťou bytia jednotlivca s jeho potrebami a právami, je to pojem, ktorý je jedným z najväčších odkazov liberálnej politickej tradície.

Pre prvých obhajcov a obhajkyne kontroly pôrodnosti bolo priame spojenie medzi princípom ovládania vlastného tela a feministickými požiadavkami očividné. Ezra Heywood, až anarchistický zástanca kontroly pôrodnosti v 70.rokoch 19.storočia tvrdil, že „prirodzené právo ženy na vlastníctvo a moc nad vlastným telom je právo neoddeliteľné od inteligentnej existencie ženy“.

Nie je podľa môjho názoru náhodou, že v dobe rozvoja liberalizmu a počiatkov jasne artikulovaného feminizmu pápež Pius IX. zakázal interrupcie (1869) tým, že stanovil čas oduševnenia (animácie) plodu pri počatí. Neexistuje totiž lepší spôsob dať žene najavo, že nie je plnoprávna a nezávislá osobnosť, ako nariadiť im zákonom skutočnosť, že jej brucho patrí štátu či cirkvi. Pre porovnanie ten istý pápež bol schopný prijať v Taliansku v roku 1848 ústavu ako znak pokroku a občianskych slobôd, samozrejme platiacich len pre mužov.

Snahu cirkvi o kontrolu nad ženami a vyjadrenie ich podradnej úlohy v spoločnosti nedokázalo zmeniť ani liberálne 19.storočie. Umelé prerušenie tehotenstva bolo trestné aj podľa rakúskeho a uhorského trestného zákona a postihovalo samotnú ženu i osobu, ktorá interrupciu vykonala. Názory na reprodukčné práva žien sa však v rámci liberálnej revolúcie nezadržateľne menili. Interrupcia, antikoncepcia, a rozvod sa stali slovami, ktoré znamenali vo vývoji postavenia ženy v spoločnosti veľmi veľa.

V Európe sa zásadná zmena začala dvoma revolúciami - francúzskou a priemyselnou, ktoré na seba nadväzovali nutnosťou zmien v postavení občana v štáte. Liberalizácia spoločnosti, rozmach kultúry a umenia (bella epochue) a búranie spoločenských tabu umožňujú aj otváranie témy sexuality. Medzníkom sa stalo učenie Sigmunda Freuda o sexualite: „Teoreticky by jedným z najväčších triumfov humanity bolo, keby sa akt rozmnožovania povýšil na úroveň dobrovoľného a cieľavedomého jednania a bol oddelený od imperatíva zabezpečiť prírodnú nutnosť.“ (1898).

Novodobé dejiny

Reprodukčné práva nadobudli podstatne iné rozmery v kontexte priemyselnej revolúcie. V Sovietskom zväze bola liberalizácia prerušenia tehotenstva výsledkom snahy jednak ženského hnutia, jej účelom bolo aj zapojenie žien do priemyselnej výroby a prelomenie feudálnych a patriarchálnych foriem života. Nástupom Stalinizmu a jeho populačnej politiky boli interrupcie v Sovietskom zväze však opäť zakázané (1936). Podobne fašistické Nemecko trestalo umelé prerušenie tehotenstva árijskej ženy (od roku 1943 dokonca trestom smrti), kým pre židovské ženy alebo poškodené plody bola praktizovaná eugenická prax.

Prvou západnou krajinou, ktorá legalizovala UPT bol Island (1935), o tri roky neskôr Švédsko. Československu začalo s legalizáciou interrupcií v roku 1957, kedy povoľovalo interrupciu zo zdravotných a iných závažných dôvodov, ale len so súhlasom špeciálnej komisie. V rokoch 1965 až 1985 liberalizovali interrupčné zákony všetky vyspelé krajiny sveta. Výnimku tvoria dodnes silne nábožensky založené Írsko a Malta, v roku 1993 sa k nim pripojilo Poľsko. Známy je aj neslávny prípad populačnej politiky Ceausescu v Rumunsku.

Vývoj však jednoznačne smeruje k legalizácii interrupcií. Pred nedávnom padla jedna z „posledných bášt“ Európy s reštriktívnym zákonom – Portugalsko.Objavením a rozšírením hormonálnej antikoncepčnej tabletky a iných foriem antikoncepcie sa interrupcia prestala považovať za metódu plánovania rodičovstva a ostáva skôr len „núdzovým riešením“.

Názory na interrupcie sú rôzne a je to len samozrejmé, pretože sa dotýkajú najhlbšieho presvedčenia človeka. Z historického exkurzu ako i z globálneho pohľadu je však jasné, že sa jedná o univerzálny historický jav. Z pohľadu na mapu sveta je rovnako zrejmé, že deliaca čiara medzi legálnym stavom a ich kriminalizáciou vedie medzi vyspelými liberálnymi demokraciami, presadzujúcimi rovnoprávnosť žien, a medzi totalitnými diktatúrami a klerikálnymi štátmi, vnucujúcimi jednu ideológiu všetkým ľuďom.

Zdroje:

- Devereux, George: A Typological Study of Abortion in 350 Primitive Ancient, and Pre-industrial Societies. In: Abortion in America (ed. Harold Rosen), Beacon Press, Boston 1967

- MUDr. Redim Uzel, CSc: 4000 let antikoncepce, Praha 2003 - Ján Drgonec: Právo na život, In: Občan a demokracia, Nadácia občan a demokracia, 1997

- MacPherson, C.B.: The Political Theory of Possessive Individualism. Oxford University Press, Londýn 1962 - Thomas Keith: Women and the Civil War Sects, 1958

- Jean-Luis Flandri: Contraception, Marriage and Sexual Relation in the Christian West, In: Biology of Man in History, John Hopkins University Press, Baltimore 1975

- Gordon, Linda: Woman´s Body, Woman´s Right. A Social History of Birth Control in Amerika, Penquin Books, Harmondsworth, Middlesex e New York 1977

Olga Pietruchová

Olga Pietruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu