Viac mojich článkov nájdete na pietruchova.wordpress.com Zoznam autorových rubrík: Práva žien a rodová ne/rovnosť, Ateizmus a veda, Politika a spoločnosť, Cestopisy, Fejtóny:-), Fotografie, Sexualita, reprodukcia a práva, The God Delusion, Zelené témy, Cirkev a náboženstvo, O čom sa ne/hovorí..., Jej príbeh, Súkromné
Homosexualita sa - najmä z úst politikov a cirkvi, ktorí tak radi moralizujú - často označuje ako niečo neprirodzené, ako následok moderného trendu. Niektorí dokonca hovoria o "homosexualizácii spoločnosti".
Diskusia ohľadom registrovaného alebo životného partnerstva sa u nás pohybuje v priestore mantinelov určených stereotypným vnímaním ´tých iných´ a ich práv. My, heteráci, máme manželstvo a teda im, homo, by sme mohli dopriať aspoň registrované partnerstvo. Teda, tak zmýšľa aspoň tá liberálnejšia časť populácie, ktorá je našťastie väčšia, ako si to mnohí dokážu a chcú pripustiť.
Porozprávam vám príbeh. Nie, nie je to o mojom strýkovi. Ja žiadneho nemám. Je to o strýkovi jedného môjho známeho spoza veľkej mláky. Príbeh strýka geja a jeho brata, otca môjho známeho.
Cestujeme autobusom mestskej dopravy. Do stredných dverí nastupuje mladá žena s asi štvorročným dievčatkom, ktoré nesie vo veľkej farebnej šatke na chrbte. Upúta ma to. Tento spôsob nosenia detí poznám z Afriky, ale tu som ho ešte nevidela. Žena skladá šatku s malou a sadá si oproti. Pohladká dievčatko po vlasoch a prihovára sa jej. Vtom k nim pristúpi druhá mladá žena, usmieva sa na obe a dievčatko úsmev šťastne opätuje. Z tých troch vyžaruje neskutočná harmónia, súdržnosť a láska. A zrazu mi je to jasné - sú to predstaviteľky neviditeľnej menšiny z aj tak už neviditeľnej menšiny. Sú to dve ženy spoločne vychovávajúce dieťa. Sú tie, o ktorých sa na Slovensku nehovorí. O ktorých sa tvárime, že neexistujú, pretože len táto predstava by narušila náš tradičný koncept správnej rodiny. A mňa pri pohľade na ne napadá otázka:
Pri príležitosti 40. výročia pápežskej encykliky Humanae Vitae zverejnilo dnes v najväčšom talianskom denníku Corriere 50 katolíckych organizácií Otvorený list pápežovi, v ktorom ho vyzývajú na zmenu postoja katolíckej cirkvi voči modernej antikoncepcii. V pokračovaní článku nájdete preklad listu.
....alebo ako sa robí dobrá kampaň na tému prevencie pred HIV/AIDS. Iste, takýchto kampaní bolo a bude ešte veľa, a práve preto nie je jednoduché upútať pozornosť tak náročnej cieľovej skupiny ako mladí ľudia sú. Cieľom je totiž, aby na posolstvo nezabudli ani za dverami spálne. Tvorcom tejto francúzskej kampane sa to - vďaka kreativite a vtipu - určite podarilo. Posúďte sami.
Veriac, že pravá láska čaká, sľubujem Bohu, sebe, mojej rodine, mojim priateľom, môjmu budúcemu partnerovi/ke a mojim budúcim deťom čas čistoty vrátane sexuálnej abstinencie od tohoto dňa až po deň, kedy vstúpim do biblického vzťahu manželstva.
O týždeň bude rozhodovať Ústavný súd o interrupčnom zákone. Nie je známe, ako rozhodne a ani či už na budúci týždeň rozhodnutie padne. Keďže je podľa vyjadrení sudcu spravodajcu Mészárosa „"ESLP je pre nás etalón...Chceme sa poučit zo všetkých rozhodnutí a nechceme sa rozchádzat,“ môžeme sa teda pozrieť, ako o tejto otázke rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva, ale iné relevantné súdy a inštitúcie v Európe a vo svete. Pozrime sa aj na to, aký názor na počiatok života má samotný zástupca skupiny poslancov pred ÚS Daniel Lipšic.
Intímne vzťahy medzi mužmi a ženami a z nich vyplývajúca sexualita sú zakorenené priamo v podstate ľudstva a sprevádzajú ho celou jeho históriou. To isté sa dá povedať aj o interrupciách, ktoré boli až do nedávnej minulosti jednou z najčastejších foriem kontroly pôrodnosti. Ženy boli väčšinu svojho života tehotné a až do pozitívnych zmien v pôrodníctve bol pôrod nebezpečný a dojčenská a materská úmrtnosť vysoká. Pokrokom v zdravotníctve a kontroly pôrodnosti a plánovania rodičovstva získali ženy možnosť rozhodovať o svojom živote a svoju nezávislosť. Umelé prerušenie resp. ukončenie tehotenstva je univerzálny jav vyskytujúci sa vo všetkých spoločnostiach od nepamäti. Pri skúmaní 350 primitívnych, starobylých spoločností a spoločnosti pred dobou priemyselnej revolúcie dospel antropológ George Devereux k záveru, že „všetko nasvedčuje tomu, že prerušenie tehotenstva je absolútne univerzálny jav a že nie je možné vytvoriť ani len imaginárny spoločenský systém, v ktorom by sa ani jedna žena necítila dohnaná k prerušeniu tehotenstva“.
(reakcia na kritiku relácie Paľba, TV Markíza, 5.11.) Slečna Tutková pobúrená údajne neobjektívnym spracovaním publicistickej relácie Paľba napísala siahodlhý list, uvádzajúci jej argumenty spravidla mierené proti Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Nedá mi nezareagovať na pár z nich.
Na tému interrupcií som už písať nechcela. Naozaj nie. Ale pán Ziolkovský si jednoducho nedá pokoj a pokiaľ bude na mňa útočiť, nedokážem mlčať. Mohla by som ísť vetu za vetou a vyvracať jeho tvrdenia. Nemienim sa však zaoberať osobnými invektívami, pretože tie do vecnej diskusie nijako neprispievajú. Snáď okrem jednej - tvrdenia, že „odopierame ženám informácie“. Pán Ziolkovský zrejme považuje ženy za primitívne bytosti bez vlastného rozumu, ktoré si neuvedomujú, čo znamená byť tehotná a čo znamená interrupcia a je preto nutné, aby im to múdrejší muži vysvetlili. Katolícka cirkev systematicky pracuje na démonizovaní nielen interrupcií ale ich prevencie ako antikoncepcia, ako i na verejnom pranierovaní žien a lekárov. Nedá sa teda čudovať, že niektoré katolíčky sa po zákroku cítia vinné. V USA už niektorí gynekológovia odmietajú vykonávať interrupcie veriacim ženám, pretože často sa tieto so svojím zlyhaním proti učeniu cirkvi nevedia vyrovnať a neskôr obviňujú svoje okolie a lekárov z toho, pre čo sa ony samy dobrovoľne rozhodli. Nemienim sa ani zaoberať otázkou, prečo veriace ženy podstupujú zákrok umelého prerušenia tehotenstva a prečo im nie je ich okolie, cirkev ani viera
