Rodová rovnosť ako kultúra života

Autor: Olga Pietruchová | 8.12.2013 o 22:05 | (upravené 9.12.2013 o 6:23) Karma článku: 13,57 | Prečítané:  11997x

Rodová rovnosť sa stala v poslednom týžni vysoko diskutovanou a sledovanou témou. Partiersky list k prvej Adventnej nedeli otvoril otázky o zmysluplnosti resp. nebezpečenstve presadzovania rodovej rovnosti v ponímaní, ako ho presadzuje Európska únia a ako členský štát aj Slovenská republika. V Pastierskom liste bolo naznačené, že práve jej presadzovanie vedie krajinu resp. národ do záhuby. Prejdime ale od ideológie a poctitov k faktom a posúďme, či je takéto ohrozenie naozaj reálne. Pozrime sa na reálne dáta a korelácie medzi rodovou rovnosťou a ukazovateľmi krajiny v oblasti ekonomiky a demografie.

Index rodovej rovnosti

Pre porovnanie úrovne krajín EÚ som zvolila Index rodovej rovnosti (Gender equality Index, GEUI, ktorý predstavil v júni tohto roku Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Index sleduje a porovnáva situáciu rodovej rovnosti v niekoľkých kľúčových oblastiach, ktoré EIGE rozdelilo do kategórií práca, peniaze, znalosti, čas, podiel na moci a rozhodovaní a zdravie. Téme rodového násilia sa venovali samostatne vzhľadom na odlišnú perspektívu. Hodnota GEI rovná 100% by znamenala, že neexistujú rozdiely v spoločenskom postavení mužov a žien. Index teda reflektuje rodový rozdiel v jednotlivých ukazovateľoch.

Nikoho asi neprekvapí, že na popredných priečkach sa umiestnili škandinávske krajiny, krajiny Beneluxu, Veľká Británia a Francúzsko. Z nových členských štátov (ČŠ) sa najlepšie umiestnilo Slovinsko, Slovensko skončilo spolu s Talianskom na 4. mieste od zadu. (Viac tu)

GEI.jpg

Zdroj: http://eige.europa.eu/content/gender-equality-index#/

Vo všetkých nasledujúcich grafov sú krajiny uvedené v poradí, ako sa umiestnili v GEI. Teda prvé Švédsko s najvyššou úrovňou rodovej rovnosti a posledné Rumunsko s najnižšou.

 

Rodová rovnosť a ekonomika

Úroveň ekonomiky každej krajiny závisí od rôznych faktorov. Viaceré štúdie naznačujú, že jedným z nich je aj zapojenie žien do pracovného procesu. V spoločnej správe Svetovej banky a univerzity v Oxforde Report on Engendering Development sa hovorí: „Fakty dokazujú, že spoločnosti, v ktorých existuje rodová diskriminácia, majú tendenciu k nižšiemu ekonomickému rastu a pomalšiemu znižovaniu chudoby(...) Vyššie práva žien a ich účasť vo verejnom živote znamená viac transparentnosti v podnikaní a vládnutí a lepšiu správu vecí verejných. Čím vyššia účasť žien vo verejnom živote, tým nižší stupeň korupcie."

„Zabudnite na Čínu, Indiu a internet: ekonomický rast je poháňaný ženami," napísal ešte pred krízou známy časopis Economist. V dvoch článkoch podrobne rozoberá vplyv zvýšenej zamestnanosti žien na rozvoj globálnej ekonomiky. Zvyšovanie zamestnanosti žien v minulých desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálneho HDP viac ako nové technológie či globálne koncerny; v poslednom desaťročí prispeli ženy v rozvinutých krajinách k hospodárskemu rastu oveľa viac ako Čína. Ak by sme prirátali objem neplatenej práce v domácnosti, bol by ich prínos ešte oveľa vyšší. Ženy zaberajú viac novovytvorených pracovných miest ako muži, od roku 1970 dve tretiny (V EÚ v posledných rokoch 75 %), uvádza Economist.

Nasledujúci graf dokazuje jasnú koreláciu medzi rodovou rovnosťou a úrovňou HDP v krajinách EÚ. Graf síce nedokazuje kauzalitu, ale obdobne ako iné poukazuje na skutočnosť, že nerovnosť medzi mužmi a ženami negatívne ovplyvňuje dlhodobý ekonomický rast. Kauzalita pritom môže byť obojstranná - bohatšie krajiny investujú viac do sociálnej oblasti a služieb, čo umožňuje ženách lepšie uplatnenie sa v pracovnom živote. Na druhej strane vyššie zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách znamená spravidla viac prosociálne orientovanú politiku, ale aj vyššiu spotrebu a vyššiu rozmanitosť v rozhodovaní. Práve táto sa ukazuje ako faktor pri ziskovosti podniku.

Modrá krivka predstavuje Index EÚ v GDP per capita PPS, teda úroveň HDP krajiny v pomere k EÚ, ktoré predstavuje 100%. Oranžová krivka je Index rodovej rovnosti (najvyšší je 100%).

 

Rozvoj ľudskej spoločnosti a kvalita života

OSN vydáva pravidelne rebríček krajín s najvyššou kvalitou života, hodnotenou podľa Human Development Index (HDI). Na prvých miestach sa už tradične umiestňujú najmä škandinávske krajiny a krajiny Beneluxu. Zaujímavé je, že všetky krajiny na popredných miestach počnúc Nórskom majú vysoké zastúpenie žien v politike, 30 až takmer 50 percent.  Vyššie zastúpenie žien znamená humánnejšiu politiku a lepšiu kvalitu života, rovnovážnejší vývoj spoločnosti, vyššie výdavky na podporu rodín, vzdelania, zdravia, na sociálne opatrenia a menej peňazí na zbrojenie.

Modrá krivka zobrazuje GEI krajiny a oranžová umiestnenie v rebríčku HDI. Čím vyššie umiestnenie, tým horšia úroveň ľudského rozvoja.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) je tripartitná agentúra Európskej únie, ktorej poslaním je poskytovať znalosti a poznatky v oblasti sociálnej a pracovnej politiky. Vo svojich prieskumoch sa venuje aj kvalite života v subjektívnom poňatí ľudí v EÚ. Nasledujúci graf porovnáva jej výsledky s GEI krajiny.

 

Rodová rovnosť a pôrodnosť

Obavy z negatívneho vývoja populácie pri zvyšovaní ekonomickej aktivity žien sa ukazujú ako neopodstatnené, naopak. Krajiny s vysokým zapojením žien do pracovného procesu ako Švédsko a USA majú vyššiu pôrodnosť ako Japonsko a Taliansko, kde oveľa viac žien zostáva v domácnosti. Rovnako obavy z toho, že pracujúce ženy nevenujú dostatočnú pozornosť deťom, nie sú na mieste; prieskum Maryland University ukázal, že ženy venovali v roku 2003 rovnaký čas deťom ako v roku 1965. Čas venovaný profesionálnej práci šiel „na úkor" domácich prác, ktoré sú viac technizované a profesionalizované.

Príkladom pozitívneho vývoja sú škandinávske krajiny, kde sa počas posledných desaťročí podarilo vytvoriť optimálne podmienky pre spojenie rodiny a kariéry. Podobným príkladom je Francúzsko, kde sú materské škôlky a družiny k dispozícii širokoplošne a zadarmo.

 

Nasledujúci graf ukazuje pozitívnu koreláciu medzi úrovňou politického zastúpenia žien a pôrodnosťou v danej krajine. Pri sledovaní populačného vývoja krajín EÚ zistíme, že najnižšiu pôrodnosť v EÚ vykazujú krajiny so silným tradičným modelom rodiny a postkomunistické krajiny, ktoré sa k takémuto modelu postupne vracajú. Štatistiky hovoria jasne - práve ženy v domácnosti majú najmenej detí a túto skutočnosť nezmenilo ani zvyšovanie rodinných prídavkov a rôzne pokusy o finančné stimulácie.  Najvyššiu fertilitu v rámci EÚ majú štáty ako Francúzsko, Škandinávske krajiny, Írsko, UK a krajiny Beneluxu. Práve v týchto krajinách dosahuje rodová rovnosť najvyššiu úroveň. Výskum a databáza Eurostatu ukazuje, že úroveň fertility v týchto krajinách je urdžiavaná najmä domácimi zamestnanými ženami (ako protiargument na to, že pôrodnosť dvíhajú migranti).

Ukazuje sa, že čím vyššia úroveň rodovej rovnosti a teda emancipácie žien, čím vyššia ich účasť na rozhodovacích procesoch a spolupodieľaní sa na tvorbe koncepcií štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky pre ich zamestnanosť a zosúladenie rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja.

 

Rodina, deti a viera

Na záver uvádzam dva zaujímavé grafy. Ako ukazujú, neexistuje priama korelácia medzi počtom uzavretých manželstiev a pôrodnosťou v danej krajine. Kým v počte uzavretých sobášov vysoko vedie Cyprus, za ním Poľsko, Litva a Malta, teda všetko krajiny s vysokým podielom katolíkov, na pôrodnosti sa to vôbec neodráža a tieto krajiny patra bez výnimky ku krajinám s nižšou ako priemernou fertilitou v rámci EÚ. Podobne neexistuje pozitívna korelácia medzi vierou v Boha a pôrodnosťou, resp. graf ukazuje skôr negatívnu závislosť. Z toho sa dajú vyvoviť dva závery:

- v liberálnych krajinách s vysokou úrovňou rodovej rovnosti sa skôr ľudia rozhodnú mať deti, ale neuzatvárajú bezpodmienečne sobáše,

- v tradičných katolíckych krajinách sa síce uzatvárajú sobáše, ale deti sa rodia oveľa menej. Tu vystáva otázka, ako je to možné, keďže katolícka cirkev zásadne odmieta antikoncepciu a interrupcie. Je teda zjavné, že samotní katolíci nežijú podľa pravidiel presadzovaných ich cirkvou a plánujú rodiny ešte reštriktívnejšie a horlivejšie ako ostatní.

 

Zdroj údajov k viere:  http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_341_en.pdf

 

Kultúra života

Verejné politiky vo vyspelých krajinách vychádzajú z faktov a dôkazov (evidence based policy). Ako je z prezentovaných korelácií zrejmé, ak existuje "kultúra života" vedúca ku kvalitnému a spokojnému životu, zakladaniu rodín a rodeniu detí, tak táto kultúra je jednoznačne spojená s presadzovaním rodovej rovnosti. Rovnosť mužov a žien a vytváranie príležitostí pre slobodné uplatnenie sa každého človeka v spoločnosti podľa jeho/jej predstáv a schopností zabezpečuje štandard života, ktorý si nepochybne zaslúžia aj muži a ženy na Slovensku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?