reklama

Opatrne s tou pedofíliou alebo kto sa má ospravedlniť?

V poslednom čase bol už za pedofila označený kadekto. Obľúbená nálepka zo strany fanatických odporcov stratégie ľudských práv, strašiacich verejnosť „juvenilou justíciou" či „gender ideológiou", je poľahky vtlačená ľuďom zaoberajúcim sa právami detí či LGBTI komunity. Označenie za pedofilov neobišlo ani redakčný tím, pripravujúci podklady k stratégii, najvyšších predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí či ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pedofilmi sú vraj odborníci, venujúci sa sexuálnej výchove u nás či v zahraničí. Čím je krajina tolerantnejšia a liberálnejšia, tým väčšiu šancu má u našich demagógov byť spojená s pedofíliou. Najmä v Nemecku, Nórsku a Chorvátsku sa to pedofilmi len tak hemží. No a juvenilná justícia, to je vlastne nástroj pedofilov z EÚ a OSN.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (475)

Pedofil sem, pedofil tam... Pedofilom je skrátka ktokoľvek, kto sa snaží chrániť deti pred násilím alebo LGBTI ľudí pred diskrimináciou. Pedofilmi sú takmer všetci, ktorým nevyhovuje stredoveké videnie sveta. Samozrejme, s výnimkou kňaza obvineného zo sexuálneho zneužívania. Na toho platí prezumpcia neviny. Ako inak.

Tragédiou takejto demagógie je, že pri takomto prístupe je seriózna diskusia o pedofílii ako diagnóze a o sexuálnom zneužívaní detí (čo sú dve rozdielne veci), takmer nemožná. A keď celý dav kričí po fiktívnych zlodejoch „chyťte zlodeja", odvedie pozornosť od tých reálnych, ktorým sa oveľa ľahšie kradne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sexuálne zneužívanie detí

Sexuálne zneužívanie detí je snáď spoločensky najviac odsudzovaná forma trestného činu. A to právom. Napriek tomu vieme o jeho výskyte najmä u nás len veľmi málo.

Podľa metaštúdie, publikovanej v roku 2009 v Clinical Psychology Review, je prevalencia výskytu v globálnom meradle veľmi vysoká; keď ho zažilo 19.7% dievčat a 7.9% chlapcov. V Európe je celosvetovo najnižší výskyt na úrovni 9,2%. Stále to však znamená, že takmer každé desiate dieťa zažilo sexuálne zneužívanie. U dievčat je to dvojnásobne vyššie ako u chlapcov. Tretina páchateľov je z rodiny, 60% z blízkeho okolia detí a iba 10% sexuálneho zneužívania je páchané neznámymi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa týka postihovania a trestného stíhania, v roku 2012 bolo v SR evidovaných 568 mravnostných trestných činov spáchaných na deťoch a mládeži (do 18 rokov), z toho v 20 prípadoch bol páchateľom rodič.

Porovnaním uvedených výskumov a kriminálnych štatistík je zjavné, že sexuálne zneužívanie detí má - najmä v rodinách - vysokú latenciu. Odohráva sa totiž väčšinou v prostredí dôvery a dieťa si často ani nemusí uvedomiť prekročenie hranice od láskavého objatia k sexuálnemu zneužívaniu. Tradičná rodina nemusí byť - a ani nie je - žiadnou zárukou toho, že deti nebudú sexuálne zneužívané. Veď najdesivejší páchatelia ako rakúsky Fritzl alebo belgický Dutroax boli tiež otcami tradičných rodín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rovnako nie je zárukou ani prostredie cirkvi. O nespočetných prípadov zneužívania detí a mladistvých sa toho popísalo najmä v zahraničí viac než dosť. A určite nie je náhodou, že poľská katolícka cirkev práve začala s programom prevencie sexuálneho zneužívania detí.

Pedofília ako diagnóza

Pedofília je psychiatrická diagnóza poruchy sexuálnej preferencie u dospelých ľudí. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH10 je pedofília porucha sexuálnej preferencie zameranej na deti, najčastejšie predpubertálneho a pubertálneho veku. Objavuje sa u obidvoch pohlaví a trpí ňou 1-2 % populácie, pričom častejšie sa vyskytuje u mužov. Pedofília je považovaná za celoživotnú diagnózu a nedá sa liečiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V neodbornom použití a najmä v médiách je často používaná pedofília v posunutom význame ako označenie pre sexuálne zneužívanie detí. Osoby s touto poruchou sú verejnosťou nenávidené a zatracované. Väčšina pedofilov pritom deti nikdy nezneužila a nezneužije a naučí sa so svojou nebezpečnou patológiou žiť a zvládať ju. Nakoniec, sme ľudia a na rozdiel od zvierat ovládame - alebo by sme aspoň mali - svoje pudy. Aj keď sa mi Goerge Cloony nadmieru páči, neznamená to, že pri náhodnom stretnutí na ulici po ňom rovno skočím.

Pre spoločnosť by malo byť nielen prijateľné, ale aj nevyhnutné, mať o existencii ľudí s pedofilnými sklonmi informácie a poskytovať im účinnú terapiu. Na to však musí existovať možnosť priznať sa k takejto diagnóze a byť zo strany psychológa schopný a ochotný poskytovať pomoc bez toho, aby boli obaja hneď zlynčovaní.

Pražský Pride a slovenská lož

Sexuálny styk s deťmi pod určitú vekovú hranicu (age of consent) bol, je a bude neprijateľný a trestný, tak spoločensky ako trestnoprávne. Nie je pravda, že existujú seriózne iniciatívy na zmenu tohto prístupu. A už vôbec nie, že nás do toho tlačí „západ". Je to nezmysel a ľudia, ktorí ho účelovo šíria, to robia ako argument pre vzbudzovanie nenávisti voči LGBTI osobám.

Súčasťou tejto nenávistnej kampane je aj účelové prekrútenie účasti ČEPEku (Československej pedofilnej komunity) na pražskom Pride. Organizácia, snažiaca pomáhať pedofilom zvládať svoju spoločensky nebezpečnú sexuálnu preferenciu, jasne píše: "Naším cílem NENÍ legalizace sexuálních aktivit s dětmi, snižování věkové hranice k legálním sexuálním aktivitám, zavádění registrovaného partnerství s dětmi nebo omlouvání pachatelů trestných činů páchaných na dětech či dokonce jejich krytí."

Hlavné správy však v článku účelovo klamali, keď napísali: "pokúsia sa ísť cestou LGBTI osôb a dosiahnuť, aby mali na sexuálny styk s deťmi právo". Takáto požiadavka je absurdná a vedia to tak v CEPEKu ako v Hlavných správach. Účel však zase raz svätil prostriedky. Výbornú odpoveď na to poskytol novinár Reflexu Jiří X. Doležal, z ktorého hlavnespravy.sk urobili tiež - pedofila.

Účelové strašenie pedofilmi má jediný cieľ: obrátiť naivnejšiu časť verejnosti proti modernému konceptu ľudských práv, ktorý vychádza z princípov osobnej slobody (áno, aj ženy) a nie z náboženských dogiem.

Chcete ospravedlnenie?

Čo týmto všetkým chcem povedať? Chcem povedať, že tematika sexuálneho zneužívania detí ako aj pedofílie ako poruchy je príliš vážna na to, aby sa bulvarizovala ako forma nenávistnej kampane zo strany odporcov ľudských práv. Keď tieto skupiny označujú homosexuálov za pedofilov a strašia rodičov juvenilnou justíciou, ktorá má pre nich odoberať deti, keď pranierujú ženy a matky ako latentné - alebo skutočné - vrahyne, zahlcuje sa verejný priestor demagógiou, ktorá odvádza pozornosť od skutočných problémov a znemožňuje serióznu diskusiu.

Paradoxne, v celom tom homofóbnom a mizogýnnom mediálnom virvare vadí akurát môj diskusný príspevok, kedy som na otázku, či boli na bratislavskom Pride pedofili odpovedala ironicky, že „nie, tí budú v Košiciach". Ako štátna úradníčka vraj nemám - podľa kňaza Lettricha a poslanca Vašečku - právo na takýto (alebo akýkoľvek?) názor, lebo som platená daňovými poplatníkmi. ( A oni dvaja vari nie sú? A poslanec Kuffa nie je?) Vraj sa chystajú interpelovať nejakého ministra, len zatiaľ nie sú si istí, koho. Nič to, nejaká šikovná asistentka im určite vygúgli, kde to vlastne pracujem.

Ústava zaručuje právo na slobodu prejavu každému bez rozdielu. Na mojom súkromnom blogu, mimo pracovnej doby, mám právo na názor a iróniu rovnako ako ktokoľvek iný. Ako štátna úradníčka, zodpovedná za agendu rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, rešpektujem ústavu, zákony a medzinárodné ľudskoprávne dohovory a plne sa s nimi stotožňujem. K nim partí aj zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie rovnako ako právo žien na umelé prerušenie tehotenstva. Môj súkromný názor je teda plne v súlade s mojou prácou. Inak by som ju nemohla a ani nechcela vykonávať. Ak by sa "moje" ministerstvo dostalo - nedajbože - po voľbách do rúk Matovičových obyčajných inkvizítorov, budem prvá, kto odíde.

Nakoniec, keby sme chceli byť objektívni a vychádzali zo spomínaných prieskumov, je štatisticky takmer isté, že som mala pravdu. Medzi desiatkami tisícmi ľudí - najmä z tradičných rodín a prostredia cirkvi - bude pravdepodobnejší výskyt pedofilov ako medzi dvomi tisíckami tých, ktorým by najradšej nedovolili deti vychovávať. A tiež nechápem, prečo má byť označovanie jednej skupiny obyvateľstva pedofilmi normálne a u inej zrazu urážkou. Kto to tak rozhodol? Kedy? Na základe čoho?

Ak teda všetci tí majitelia univerzálnej pravdy ako kňaz Lettrich a poslanec Vašečka, ktorí hľadajú slamky v očiach iných a nevidia brvná v tých svojich, majú pocit, že sa mám ospravedlniť, ja im odpovedám, že nemám za čo. Ak by to však malo priniesť uvoľnenie napätia a začiatok normálneho civilizovaného dialógu, rada to urobím. Rada to urobím, aj keď udalosti ostatného týždňa ukázali, že som mala pravdu. Urobím to za jednej podmienky. Najskôr sa verejne ospravedlní poslanec Kuffa za jeho „biblické" výroky navádzajúce k zabíjaniu homosexuálov.

Tak ako, páni, ideme na to?

(aktualizované)

Olga Pietruchová

Olga Pietruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu