Som za život bez nenávisti

Autor: Olga Pietruchová | 18.9.2013 o 18:30 | (upravené 19.9.2013 o 8:55) Karma článku: 15,34 | Prečítané:  8661x

Som za život. Kto by nebol? Som za ochranu najmenších. Kto by nebol aj za to? Tradičná rodina si zaslúži ochranu. Prečo by si nezaslúžila? Vznešené slová, ktoré bezpochyby oslovia každého. Navonok cukor. Vnútri bič.

Homofóbia naša každodenná...

V utorok tento týždeň ambasáda USA zorganizovala v rámci cyklu diskusií Face 2 Face večer na tému Ako dosiahnuť akceptáciu LGBTI osôb na Slovensku? Zástupca Agentúry EÚ pre ľudské práva prezentoval celoeurópsky výskum, ktorého sa zúčastnilo viac ako 93 tisíc LGBTI ľudí (zhrnutie výskumu v slovenčine tu, podrobné výsledky tu).  Výsledky za Slovensko, ktoré boli vyhodnotené zo vzorky tisíc respondentov a respondentiek, hovoria za seba. Ako asi nikoho z prítomných na diskusii neprekvapilo, Slovensko patrí ku krajinám s najnegatívnejším postojom k tejto skupine našich spoluobčanov. Tých spoluobčanov, ktorí sú rovnako deťmi tradičných rodín ako väčšina z nás.

Ak aj niekto - najmä zo zahraničných hostí - mal čo i najmenšie pochybnosti o tom, že výsledky výskumu skutočne zodpovedajú realite, diskusia ho musela dokonala presvedčiť o opaku. Prolajfácka úderka predviedla celú paletu homofóbnej demagógie, od paralely s pedofilmi až po presviedčania prítomných o homosexualite ako chorobe, pasujúc sa pritom do pozície údajnej nemlčiacej väčšiny, ktorá má absolútne právo blahosklonne a láskavo definovať slobody a práva iných.  Priznám sa, že sa vo mne striedali pocity hanby a ľútosti. A nevedela som si vysvetliť, kde sa berie v týchto mladých príslušníkov tejto hlučnej menšiny toľko fanatického presvedčenia o vlastnej pravde a nadradenosti. Kde sa berie toľko nenávisti voči ľuďom, ktorí im nikdy nič neurobili ani neurobia, ktorí im nijako nebránia praktizovať svoju vieru, heterosexuálny vzťah alebo zdržanlivosť až do svadby. Skrátka, kto vedie tieto deti tradičných slovenských rodín k takémuto postoju k svojim blížnym, ktorých by mali v duchu svojej viery milovať.

Keď život ženy nie je životom

To, čo sa odohralo na diskusii v úzkom kruhu ľudí, mali možnosť prečítať si desaťtisíce na titulke Sme. Myslím, že rozhovor netreba komentovať. Láska k blížnemu - a najmä k blížnej - zjavne nie je vnútornou motiváciou hovorcu pochodu. Tento muž človečinou určite nesmrdí. Skôr pachom inkvizičných procesov.

Konečne sa však oficiálne ukázalo, že organizátorom ide v prvom rade o absolútny zákaz interrupcií. Nebolo by teda čestnejšie nazvať pochod namiesto Pochodu za život demonštráciou za zákaz interrupcií? Určite bolo. Obal však predáva a za život znie oveľa lepšie ako proti interrupciám. Alebo ako pochod proti životu a slobode žien. Pretože v podstate o nič iné tu nejde.

Osobne som zvedavá, akým spôsobom chcú organizátori pochodu dosiahnuť v praxi zákaz interrupcií. U nás máme totiž platné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý jednoznačne potvrdil nutnosť určitej legislatívnej slobody ženy na rozhodovanie sa o svojom tehotenstve. Podľa toho nálezu je vylúčený tak absolútny zákaz interrupcií ako ich absolútna liberalizácia (ktorú nik nežiada). Najdôležitejšie výroky z rozhodnutia uvádzam pre informáciu pod čiarou.

Zákaz interrupcií vs. ústava

Jediná cesta, ako teoreticky dosiahnuť zákaz interrupcií na Slovensku, by bola zmeniť ústavu. A to nielen v bode 15. ohľadom ochrany života, ale aj v ustanoveniach o slobode, rovnosti, ľudskej dôstojnosti a ochrane súkromia. A to by znamenalo poprieť základy demokracie.

Zaujímalo by ma, koľko z tých, ktorí budú v nedeľu pochodovať za život, je ochotných vzdať sa svojich ľudských práv a slobôd, vzdať sa svojho práva na ochranu súkromia a rodinného života. Koľko z nich je ochotných pripustiť riziko zdravotného poškodenia či smrti svojich manželiek, sestier alebo dcér. Koľko z pochodujúcich mužov by s láskou prijalo plod znásilnenia svojej dcéry či manželky. Koľko z tých, ktorí počúvnu patetické slová svojich duchovných, vie vlastne reálne dopady toho, za čo idú pochodovať. Absolútna väčšina obyvateľov a obyvateliek Slovenska totiž potrebu zprísnenia zákona nevidí. Medzi nimi sú zákonite aj mnohí veriaci a veriace.

Áno, aj ja som za život. Za život dôstojný a slobodný, ktorý je pre ženu naplnením a nie trestom. Som za rodinu, ktorá je tolerantná a otvorená, ktorá vychováva svoje deti v úcte a nie v nenávisti. Som za rodinu, ktorej kvalita sa odvíja od lásky a pochopenia nielen voči tým svojim, ale voči všetkým iným rodinám nezávisle od ich foriem a bez ohľadu na svetonázor, farbu pleti či sexuálnu orientáciu. A veľmi dúfam, že takáto rodina sa raz aj u nás stane tradičnou.

 


 

NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky 
PL. ÚS 12/01-297

Podľa Ústavy Slovenskej republiky nasciturus nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Ústava zásadne spája vznik subjektívnych práv až s okamihom narodenia človeka, nie už s jeho počatím.

Ústavný imperatív ochrany nenarodeného ľudského života má svoj autonómny obsah - jeho konečná špecifikácia je v prípade pochybností úlohou autorizovaného „vykladača" ústavného textu, ktorým je v Slovenskej republike ústavný súd. Tak, ako ústavný súd nemôže v mene ústavodarcu rozhodnúť o tom, odkedy existuje nenarodený ľudský život, tak môže a v danom prípade musí rozhodnúť o tom, aký obsah má a aké účinky vyvoláva ústavná povinnosť ochrany nenarodeného ľudského života.

Hodnota spätá s ochranou nenarodeného ľudského života preto v pomyselnej hierarchii ústavných práv, princípov a hodnôt nestojí a vzhľadom na formu svojho ústavného vyjadrenia ani nemôže stáť a priori vyššie ako iné ústavné práva, princípy alebo hodnoty súvisiace s problematikou umelého prerušenia tehotenstva, in concreto právo na súkromie v jeho celostnom chápaní. Obsah a normatívne implikácie ústavnej povinnosti chrániť nenarodený ľudský život sú preto do výraznej miery aj otázkou obsahu a normatívnych implikácií práva tehotnej ženy na súkromie.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca na jednej strane nesmie ignorovať imperatív obsiahnutý v znení čl. 15 ods. 1 druhej vety ústavy - povinnosť poskytnúť nenarodenému ľudskému životu ochranu. Na strane druhej musí rešpektovať skutočnosť, že každý vrátane tehotnej ženy má právo rozhodovať o svojom súkromnom živote a chrániť realizáciu vlastnej predstavy o ňom pred neoprávneným zasahovaním. Možnosť tehotnej ženy požiadať príslušnú inštitúciu o umelé prerušenie tehotenstva je jednou z variácií, ktorými možno ústavné právo na súkromie a na sebaurčenie v spojení s princípom slobody uplatniť.

Ústavnú hodnotu nenarodeného ľudského života preto možno chrániť len do takej miery, aby táto ochrana nespôsobovala zásah do podstaty slobody ženy a jej práva na súkromie a v konečnom dôsledku neznamenala uloženie povinnosti, ktorá presahuje ústavný rámec.

Treba mať na zreteli, že ak by žena v žiadnom štádiu tehotenstva nemohla sama rozhodnúť o tom, či vynosí plod alebo si nechá umelo prerušiť tehotenstvo, tak by to znamenalo povinnosť vynosiť plod, ktorá nemá oporu v ústave, a zároveň by to zasiahlo do podstaty jej práva na súkromie, ako aj jej osobnej slobody. Zákonodarca nesporne môže a v záujme ochrany ústavnej hodnoty nenarodeného ľudského života aj musí ustanoviť postup a časové hranice v prípade, keď sa žena rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva, pričom jeho postup nesmie byť svojvoľný, má umožňovať reálne rozhodnutie ženy o umelom prerušení jej tehotenstva a rešpektovanie ústavnej hodnoty nenarodeného ľudského života. 

Z potreby rovnováhy týchto práv, hodnôt a princípov dotknutých v posudzovanom prípade pritom vyplýva, že absolutizácia jednej či jedného z nich - napríklad absolútny zákaz umelého prerušenia tehotenstva alebo naopak zrušenie akýchkoľvek jeho obmedzení - je vylúčená.

Základné ústavné hodnoty, akými sú sloboda, rovnosť či ľudská dôstojnosť, nadobúdajú prostredníctvom spôsobu ústavného vyjadrenia (pozri čl. 2 ods. 3 alebo čl. 12 ods. 1 ústavy) charakter všeobecných ústavných princípov ako najvšeobecnejších pravidiel správania, ktoré v koncentrovanej podobe vyjadrujú najvšeobecnejšie ciele práva a spoločne tvoria systém základných hodnôt, na ktorom je založený ústavný poriadok štátu.

Výbor pre práva dieťaťa tiež vyslovil, že bezpečná interrupcia je súčasťou práva dospievajúcich dievčat na primerané zdravie alebo na základné zdravie a blahobyt.

Protiústavnosť zákona o umelom prerušení tehotenstva nie je daná ani tým, že právny režim nenarodeného ľudského života je rozdielny v závislosti na štádiu tehotenstva. Z ústavného imperatívu zakladajúceho zákonodarcovu povinnosť ochrany ľudského života pred narodením neplynie záver, že by právna ochrana plodu voči matke musela byť totožná v každej jednotlivej fáze prenatálneho vývoja (obdobne taktiež Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Šamorín:Heuréka, 2004. 113 s.). Naopak aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä Vo v. Francúzsko) možno vyvodiť minimálny európsky konsenzus spočívajúci vo východisku, podľa ktorého má byť nenarodený ľudský život chránený počas tehotenstva s intenzitou rastúcou postupne od počatia po narodenie.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?