Cyprus trocha inak

Autor: Olga Pietruchová | 29.3.2013 o 11:26 | (upravené 30.3.2013 o 15:33) Karma článku: 13,39 | Prečítané:  5541x

Novinové titulky sú v dnešných dňoch plné správ o Cypre. Správ, v akých by sa nechcela ocitnúť žiadna krajina. Najmä nie potom, čo ešte pred pár mesiacmi bola predsedníckou krajinou EÚ a perfektne zorganizovanými podujatiami urobila - verím, že aj na iných tak, ako na mňa - výborný dojem. Dnes je už však všetko inak... ale nie všetko. Sú aj veci, ktoré sa nemenia a pretrvávajú stáročia. A presne tie vám chcem z Cypru ukázať.

Afroditin ostrov a trochu histórie

Cyperská kultúra patrí medzi najstaršie v Stredomorí, prvé stopy človeka pochádzajú z mladšej doby kamennej. Ostrov bol križovatkou medzi Východom a Západom už od začiatku bronzovej doby. Po r. 1400 p.n.l. sa na ňom usídlili  mykénski kupci a postupne ho začali osídľovať grécki Achájci, ktorí mu dali meno „Kypros". Ostrov bol neskôr súčasťami silných ríš ako egyptskej, perzskej, bol ovládnutý Alexandrom Veľkým a neskôr Ptolemajovcami. Na prelome letopočtov sa stal súčasťou Rímskej ríše.

 

IMG_6749.jpg

Cyprus sa medzi milovníkmi antickej mytológie nazýva aj Afroditin ostrov. Práve tam sa vraj zrodila z morskej peny bohyňa krásy a lásky Afrodita (v antickom Ríme známa pod menom Venuša). Pena, z ktorej sa Afrodita zrodila, bola vraj oplodnená bohom neba - titanom Uránom a z nej vystúpila nádherná bohyňa v svojej plnej kráse. Nedá sa nespomenúť známy Botticelliho obraz Zrodenie Venuše.

venus.jpg

 

Po stopách antiky

Stopy antickej histórie sú najvýraznejšie v pobrežnom meste Limassol. V jeho bezprostredom okolí sa nachádza niekoľko pre milovníkov antiky unikátnych pamiatok. Mestečko Amathos východne od Limassolu ponúka čarovné zákutia ruín Afroditinho chrámu hneď vedľa hlavnej cesty. Ruiny pochádzajú z času cca. 1 500 až 475 p.n.l. a sú zvyškami kúpeľov, štyroch bazilík, Afroditinho chrámu a pohrebiska.

afrodit1.jpg

 

afrodit10.jpg

 

afrodit13.jpg

 

afrodit12.jpg

 

afrodit4.jpg

 

Na Cypre sa podľa mytológie mal udiať aj jeden Afroditin zázrak. Miestny sochár Pygmalion vymodeloval nádhernú kamennú plastiku ženy, do ktorej sa vášnivo zamiloval. Afrodita sa nad ním zľutovala a vdýchla soche život a Pygmalion získal nádhernú manželku.

Veľkolepé zrúcaniny mesta Kourion z čias od 8. st.p.n.l. až 7. st.n.l. sa nachádzajú na pahorku s výhľadom na celý polostrov Akrotíri. Zachovali sa tam zvyšky Chrámu Apolóna Hyaltesa, dom gladiátorov s rímskymi mozaikami, ranokresťanská bazilika z 5. st.n. l., obnovené divadlo z konca 2.st.p.n.l a rímske kúpele v Eustoliovom komplexe.

 

kurion12.jpg

 

 

kurion13.jpg

 

kurion14.jpg

 

kurion16.jpg


Divadlo s úchvatným panoramatickým výhľadom je zrekonštruované a využívané aj v súčasnosti.

 

kurion4.jpg


kurion2.jpg

 

Milovníci antiky nemôžu obísť ani Apolónov chrám západne od Limassolu. Apolón Hylates bol bohom lesov a ochrancom mesta Kurion. Jeho kult bol na Cypre silný od 8.st. p.n.l. až do 4. st. n.l. Vykopávky odhalili rosziahly komplex kúpeľov, obydlí pre pútnikov i kňazov a Palaestrum. Hlavný dvor využívali najmä atléti, rovnako ako kúpele a ostatné časti komplexu.

apolon2.jpg

 

apolon5.jpg

 

Richard Levie srdce a križiaci

Limassol (Lemesós) je druhé najväčšie mesto Cypru s okolo 180 000 obyvateľmi. Tento veľký prístav sa rozkladá na juhu ostrova. Najväčšieho rozkvetu dosiahlo mesto počas 3. križiackej výpravy od r. 1191, kedy sa tu usadil anglický kráľ Richard I. Levie srdce, ktorý o rok neskôr vytvoril Cyperské kráľovstvo. V centre mesta sa nachádza križiacka pevnosť, v ktorej sídlil slávny kráľ so svojimi križiakmi.

 

IMG_6428.jpg

V okolí pevnosti sa nachádza príjemná pešia zóna, srce Limassolu. Mimo sezóny však reštaurácie a kaviarne zívali prázdnotou.

 

IMG_6443.jpg

 

limassol.jpg

 

Križiaci zanechali svoj rukopis aj v mestečku Kolossi. Hrad 9 km západne od Limassolu patrí medzi najkrajšie stavebné pamiatky tejto doby. Postavili ho v r. 1210, po zničení Benátčanmi bol obnovený johanitmi v 15. stor. a oddávna tu vyrábajú veľmi kvalitné víno Commandaria, ktoré sa stalo gurmánskym symbolom Cypru.

kolosi1.jpg

 

kolosi2.jpg

 

kolosi3.jpg

 

kolosi6.jpg

Novodobá história Cypru je už menej fascinujúca - a to nemyslím udalosti ostatného mesiaca. Po získaní nezávislosti od Veľkej Británie v 1960 začali konflikty medzi cyperskými Grékmi a Turkami, ktoré vyústili zásahom a okupáciou severovýchodnej časti ostrova Tureckom. Vyvrcholením bolo v r. 1974 rozdelenie ostrova 180 km dlhou tzv. Attilovou líniou s nárazníkovým pásmom spravovaným jednotkami OSN na južnú grécku časť - dnes Cyperskú republiku a severnú Tureckom okupovanú časť, od r. 1983 jednostranne vyhlásenú Severocyperskú tureckú republiku. Táto nie je medzinárodne uznaná ani OSN a grécki Cyperčania vám radi vysvetlia, že existuje len jedna Cyperská republika, ktorej časť územia je okupovaná Tureckom.

Výrazný turecký znak na pahorkoch nad hlavným mestom Nikózia je zreteľný aj z lietadla. V noci osvetlený, deň a noc pripomína neblahý osud rozpolteného hlavného mesta.

znak.jpg

V hlavnom meste Nikózii ma toho pravdu povediac veľa neupútalo. Najzaujímavejším miestom je nepochybne národné múzeum s exponátmi dokumentujúcimi dlhú a bohatú histórii ostrova.

muzeum.jpg

 

muzeum2.jpg

 

Iným, novodobým symbolom Cypru je daňový raj a v ňom vilky ruských novozbohatlíkov pozdĺž pláže Limassolu (ktorých vklady sa práve znateľne stenčili). Ruštinu počuť všade, deti majú dokonca vlastné školy.

 

vilky.jpg

 

vilky2.jpg

S Cyprom sa rozlúčim pár zábermi na - aj v novembri - príjemne teplé Stredozemné more. Nuž, keď sa tak pozerám von z okna, ja sa tým Rusom ani nečudujem...

limassol1.jpg

 

more4.jpg

 

more2.jpg

 

more1.jpg

 

Fotené v novembri 2012. Fotografie autorka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?