Vatikán a.s., práčka špinavých peňazí mafie a politikov II.

Autor: Olga Pietruchová | 2.9.2010 o 16:15 | (upravené 5.9.2010 o 23:05) Karma článku: 13,56 | Prečítané:  20001x

Pápež, kardináli, politici, mafia, slobodomurári a Opus Dei... brilatná spoločnosť tých, ktorí sú zapletení do najväčšieho a neuveriteľnejšieho škandálu okolo Vatikánskej banky. Škandálu, ktorý je podrobne zdokumentovaný v knihe Vatikán a.s. - Tajný archív odkrýva pravdu o finančných a politických škandáloch cirkvi. Už jej vznik je príbeh, hodný bestselleru Dana Browna. (pokračovanie I. časti)

Osudný testament

Renato Dardozzi, kancelár Pápežskej akadémie vied, odkázal vo svojom testamente známemu novinárovi Gianluigi Nuzzi dva záhadné kufre. Kufre, ktoré boli schované v pivnici vidieckeho domu vo Švajčiarsku, obsahovali viac ako 4.000 originálov dokumentov - prevodných príkazov, poznámok, dopisov atď - dokazujúcich, že dlhé roky prala mafia a skorumpovaní politici ich špinavé peniaze cez Vatikánsku banku, a to s vedomím a súhlasom pápeža.

Renato Dardozzi bol koncom 90. rokov v tíme ľudí zodpovedných za finančné záležitosti katolíckej cirkvi. Jeho úlohou bolo preveriť záležitosti okolo krachu Banca Ambrosiano. Bol jedným z mála vyvolených, ktorí sa zúčastňovali zasadnutí v úzkom kruhu okolo pápeža. Vedel všetko, čo sa dialo, ale držal sa povinnosti mlčanlivosti. Roky si odkladal dôkazy a originály dokumentov do žltých zložiek. Ku koncu života (zomrel 2003) sa rozhodol, že verejnosť sa musí dozvedieť pravdu a v testamente odkázal dokumenty známemu investigatívnemu novinárovi. Notár, spravujúci pozostalosť Dardozziho, oboznámil Nuzziho s nezvyčajným dedičstvom v roku 2006.Vatikanbank.jpg

Nuzzimu trvalo niekoľko rokov, kým zrešeršoval všetky materiály. Z nich vyplýva, že pôvodom Siciliánec Darnozzi bol roky svedkom prania špinavých peňazí, ktoré boli v hotovosti vkladané na účty vedené vo Vatikánskej banke. Väčšina tej hotovosti pochádzala od sicílskej mafie Cosa Nostra. Bez spolupráce  s mafiou  - resp. výpalníctva -  sa na Sicílii dlho nedali robiť žiadne obchody. Podobne to bolo s klanom Camorra v južnom Taliansku. Podľa dôkazov 20% z vložených peňazí putovalo naspäť na účty vysokých predstaviteľov sicílskej mafie. Teraz už čisté ako ľalie. Vatikán bol tak krstným otcom samotného krstného otca mafie[1].

Po roku 1992 vznikol nový, rafinovanejší systém účtov na číselný kód, cez ktoré sa presúvali miliardy lír. Architektom tohto rafinovaného systému bol Donato de Bonis, prelát Vatikánskej banky a po riaditeľovi najvyššia pozícia. Zakladal účty na kódy alebo krycie mená pre bankárov, podnikateľov a politikov. Cez tieto účty sa prali špinavé a korupčné peniaze, ktoré boli presúvané v sieti neprehľadných bankových kanálov, až sa niekde objavili ako vypraté.[2]

Systém fungoval cez kontá, ktoré boli oficiálne nahlásené na charitatívne organizácie, a vonkajšiu sieť bankových kanálov. V 90-tych rokoch vznikla vlastne paralelná offshore finančná štruktúra IOR a pre dôkladné zahmlenie celej situácie viedla Vatikánska banka dvojité (tieňové) účtovníctvo.

 

Politici a(ko) mafia

Do škandálu sú zapletení politici, mafia, kardináli a Opus Dei, pričinením ktorých sa podarilo preprať  len v rokoch 1991 až 1993 v prepočte najmenej 276 miliónov EUR, pochádzajúcich z vydierania, ilegálnych obchodov a korupcie. Dokonca peniaze veriacich, darované cirkvi, sa šikovnými manévrami dostali na tie správne osobné účty. Jeden príklad za všetky: pod rúškom charity bola založená v daňovom raji British Virgin Islands Nadácia Svätého Františka z Assisi, cez ktorú sa presúvali miliardové sumy až do stratena.

church_money_gfx.jpgNielen mafia využívala vatikánsku práčku peňazí. Účet vo Vatikánskej banke bolo dovolené otvoriť si aj výnimočným VIP súkromným osobám za predpokladu, že časť peňazí venujú na dobročinné účely.  Napr. pod názvom účtu Omissis sa skrýval dlhoročný premiér, šéf kresťanskej strany Democrazia Cristiana, Giulio Andreotti. Ten mal cez účet na číslo preprať okolo 60 miliónov Eur.[2]

Vatikánska banka bola zapletená aj v korupčnej afére okolo chemického priemyslu Enimont, kde tiekli peniaze do vrecák množstvu politikov. Vyšetrovania vždy nakoniec narazili na nepriestrelné múry Vatikánu, kam sa finanční úradníci ani vyšetrovatelia nedostali. Ako dokazujú dokumenty, prezident IOR Angelo Caloia bol vopred priateľskými zdrojmi informovaný o vyšetrovaní. Vatikán neodhalil majiteľov účtov a peniaze boli cez komplikovaný systém "charitatívnych" organizácií legalizované. Pápež Ján Pavol II. podržal svojich bankárov a Vatikán sa rozhodol k afére zachovať mlčanie a nespolupracovať s vyšetrovateľmi.[2]

Ako dokazujú dokumenty, IOR hrala aj ústrednú úlohu v obrovskom korupčnom škandále talianskych politikov, známym pod menom Tangentopoli v 90. rokoch minulého storočia. Štátny prokurátor Antonio Di Pietro v rámci operácie Mani ­Pulite (čisté ruky) odkryl neuveriteľne prepracovaný systém korupcie, zneužívania moci a ilegálneho financovania politických strán. Aféra sa týkala politikov v celom Taliansku a viedla k politickému zemetraseniu: bolo vedených 3 200 súdnych procesov, 1 250 ľudí odsúdených, medzi nimi politici na národnej úrovni. Následkom aféry bolo zosypanie sa existujúceho systému politických strán a prijatie nového volebného zákona.[2] Medzi nimi bola aj strana Andreottiho Democrazia Cristiana. Po jej páde chcel Vatikán inštalovať novú katolícku stranu. Táto akcia s krycím menom Operácia Sofia mala byť financovaná z temných zdrojov Vatikánskej banky (pozri video v závere), avšak neuspela. Dnes má Vatikán lobistov vo všetkých stranách.

Pre cirkev malo takéto špinavé spojenie okrem finančných ziskov aj politické výhody. Znalosť o korupčných peniazoch im dávala možnosť vytvárať tlak (resp.vydierať) a ovplyvňovať politické rozhodnutia svojich klientov.[3] Vďaka tomu bolo vraj neprijatých niekoľko zákonov, s ktorými cirkev nesúhlasila.

Z dokumentov vyplýva, že pápež Ján Pavol II. o machináciách vedel a sám ich povolil. Účel zas raz svätil prostriedky... alebo, ako sa hovorí, ruka ruku myje. Hlavne, keď jedna drží milióny a kríž, kým druhá moc.

Posledná kapitola v knihe je rozhovor so synom bývalého primátora Palerma, ktorý bol prvý taliansky politik odsúdený za spoluprácu s mafiou. V rozhovore hovorí o praktikách, ako sa peniaze cez jeho konto dostávali k šéfom mafie. Nejedná sa o dávnu minulosť, posledný prevod bol pred 2-3 rokmi (pozri video v závere).

Konečne zmena

Príchodom  Josepha Ratzingera na pápežský stolec došlo k výmene vedenia Vatikánskej banky. Paradoxom je, že sám vo svojej encyklike Caritas in Veritate kritizuje daňové raje ako jedno z negatív globalizácie. Nový šéf Gotti Tedeschi prednáša finančnú etiku na Milánskej univerzite a má vraj blízko k Opus Dei. Dokonca navrhol Benedikta XVI. kvôli spomínanej encyklike na Nobelovu cenu za ekonomiku (sic!).

Pápež s nemeckou mentalitou má zjavne podstatne viac zmyslu pre dodržiavanie zákonov a etické finančné podnikanie ako jeho poľský predchodca. Zrejme sa musel obávať aj toho, že jedného dňa sa škandál prevalí. Zastaviť to však už nedokázal.

Vyšetrovatelia začali už pred vydaním Nuzziho svedectva preverovať transakcie Vatikánskej banky v hodnote miliónov eur, či neporušila pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Podľa vyšetrovateľov IOR v minulých rokoch otvorila v talianskych ústavoch početné kontá, ale neuviedla mená ich majiteľov. Na jednom takom konte Rímskej banky (Banca di Roma), ktorú medzitým prevzal milánsky UniCredit, sa v posledných rokoch premieľali obrovské sumy, napísal taliansky denník La Repubblica. V roku 2007 sa šekmi dostávalo naň mesačne 32 až 80 miliónov eur, pričom pôvod peňazí zostáva neznámy.
Vyšetrovatelia sa domnievajú, že konto "slúžilo osobám, ktoré sa dopustili podvodov, prania peňazí a daňových únikov, ako ochrana". Okrem toho došlo aj k porušeniu predpisov EÚ a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o tom, že každé konto musí mať konkrétneho majiteľa.4

Na tlak Európskej únie podpísal konečne Vatikán  zmluvu o dodržiavaní bankových pravidiel, záväzných pre banky operujúce s eurami. Podľa nej musí mať každý účet konkrétneho majiteľa, čo uľahčuje sledovanie tokov peňazí. Zmluva platí od 1. januára 2010.

 

Bez záveru

Kauza Vatikánskej banky ešte zďaleka nie je uzavretá. Jedno je však isté: po prípadoch sexuálneho zneužívania mladistvých je to ďalší obrovský škandál, otriasajúci katolíckou cirkvou a jej morálnou autoritou.

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamonu (Mat, 6:24), píše sa v Biblii.

Vatikán dokázateľne mamonu slúžil.

Čo z toho vyplýva, posúďte sami.


Video trailer k nemeckému vydaniu knihy (v nemčine):



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?