reklama

Som ateistka a som na to hrdá

?Najväčším nepriateľom náboženstva je zdravý rozum´ je známa téza. Skutočnosť, že platí i dnes, dokazujú predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorí sa ateimus snažia zhadzovať ako ´nemodernú ideológiu´ či prežitok z komunizmu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (891)

Ateizmus však nie je produktom ideológie či pomätenia mysle. Naopak, ateizmus znamená odmietanie oboch. Je to jednoducho racionálne poznanie, že pre fungovanie sveta ako ho poznáme nepotrebujeme zásah vyššej bytosti v žiadnom jeho štádiu, postačuje nám vedecké poznanie fungovania prírodných zákonom. Áno, ešte stále nevieme všetko a určite to ešte potrvá, kým sa dopracujeme ku konečnej teórii. To však neznamená, že medzery nášho poznania môžeme jednoducho vyplniť zásahom vyššej moci. Je to síce pohodlné, ale takto si vysvetľovali naši predkovia aj blesk či východ slnka. Dnes už snáď nik nepochybuje o tom, že sa mýlili. Som presvedčená, že rovnako naši potomkovia sa budú baviť na predstavách mnohých súčasníkov o kreacionizme a inteligentnom dizajne. Ateizmus teda vychádza z racionálneho poznania sveta a nie je ideológiou ale stavom ľudskej mysle.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj ateisti veria - v človeka a prírodu

Pôvod ateizmu neleží v marxizme, boľševizme a ani vo feminizme, ako sa nám to snažil nahovoriť pán Ziolkovský. Je to úplne smiešna téza zaváňajúca navyše propagandou v duchu kto nejde s nami, ide proti nám. Pôvod ateizmu leží v pokroku racionalizmu a vedeckého bádania. Nie je to škodlivá ideológia odmietajúca morálku a etiku, naopak. Je to názor, že svet funguje na báze prírodných zákonov, ktoré sú poznateľné a existujú nezávisle od nás. Ateisti veria, že ČLOVEK je tvorcom svojho osudu a že jeho správanie v ľudskej spoločnosti, altruizmus a humánny prístup, je základnou premisou pre jej úspešné fungovanie kvôli človeku samému a nie kvôli strachu z ohňov pekelných. Iste, sú to často ateisti a ateistky, ktorí sa javia ako liberálne zmýšľajúci a odmietajúci staré skostnatené štruktúry, pretože chápu pôvod ich vzniku a nemajú obavy nahlas vysloviť svoj názor. Skutočnosť, že niečo trvá tisícročia predsa ešte neznamená, že je to nemeniteľné a jediné dobré - veď utláčanie žien a ľudí inej farby pleti, otroctvo či kolonizácia iných krajín trvali stáročia a dnes ich považujeme za neprípustné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navyše, poznanie toho, čo po moci bažiaca štruktúra katolíckej cirkvi napáchala v dejinách ľudstva, položilo základy sekularizmu. Hoci ten s ateizmom v mnohom súvisí, neznamená, že veriaci človek nemôže podporovať myšlienku oddelenia štátu od cirkvi - čo mnohí osvietení veriaci skutočne robia.

Kto je tu boľševik?´

Napriek tomuto poznaniu sa akosi rozšíril názor (resp. ho niekto rozširuje), že ateisti sú bezcitní nemorálni ľudia, ktorých možno ako neznabohov nazývať napr. boľševikmi. Valná väčšina nositeľov Nobelovej ceny za vedecké disciplíny boli a sú ateisti a nemajú s boľševizmom nič spoločné. Valná väčšina členov najprestížnejšej vedeckej inštitúcie National Academy od Science sa hlási k ateizmu a tiež ich ťažko nazvať boľševikmi. Existujú korelácie dokazujúce, že počet ateistov narastá s úrovňou vzdelania a najviac ich je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Ateizmus je najrozšírenejší vo vyspelých krajinách Európy, kde nikdy nevládli komunisti ani boľševici.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naopak, dovolím si tvrdiť, že je to práve náboženstvo, ktoré má s boľševickým prístupom veľa spoločného - je to forma propagandy, indoktrinácie od malička, forma vymývania mozgov. Ak bola pre komunistov neprijateľná nielen verejná kritika, ale aj kritické myslenie ako také, platí to rovnako o prístupe cirkvi ku svojim kritikom. Či už to boli gulagy alebo inkvizícia, vždy to bola forma likvidácie názorových oponentov spoliehajúca sa na udávanie a donášanie ľudí na susedov, označujúc ich za bosorky či disidentov. Obe ideológie udržujú ľudí v strachu či už pred trestom väzením alebo večným zatratením.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sa týka cirkevných rituálov, komunisti len odkukali tie cirkevné. Osobne nevidím žiadny rozdiel medzi prvomájomým sprievodom na oslavu vedúcej úlohy strany a Mariánskou púťou - obe sú ritualizovanou formou skupinového vedomia s cieľom budovať pocit príslušnosti k určite komunite a podriaďovať sa jej autoritám. Rovnako skladanie pionierskych sľubov a modlenie sú iba dve strany jednej mince. Kým za socializmu vyrastali v našich mestách betónové ozruty ÚVKSČ, dnes sú to - často rovnako nevkusné - kostoly. Kým väčšina škôl je v zúfalom stave a peniaze na ich opravu chýbajú, fary a kostoly sú v perfektom stave. Aké sú teda priority cirkvi? Určite nie skromnosť a pokora.

Indoktrinácia detí od malička komunizmom či náboženstvom založenom na slepej viere a nespochybňovaní autorít vedie k výchove ľudí, ktorí budú ako ovečky nasledovať svojich vodcov a pokorne mlčať. V tomto si obe ideológie môžu iba podať ruky - a výsledky vidíme napríklad vo volebných výsledkoch.

A boľševické zmýšľanie, ktoré je vraj typické pre ateistov? Nie je boľševické zmýšľanie typ myslenia, slepo sa podriaďujúceho dogmám a autoritám, bez vlastného názoru, nezávislosti a kritického zmýšľania? Pre koho je to typické? Naozaj pre ateistov?

Náboženstvo sa vraj nekritizuje

Napriek tomu v našej spoločnosti existuje akési nepísané pravidlo, že cirkev je nedoknuteľná a nemožno ju kritizovať. Kým jej predstaviteľom je dovolené používať voči oponentom najhrubší slovník, oponent má - najlepšie mlčky - rešpektovať všetky urážky a nastaviť druhé líce. Nuž, osobne naozaj nevidím dôvod, prečo by som sa mala podriaďovať autorite starých chlapov v sukniach, ktorí o skutočnom živote toho vedia pramálo a navyše sú platení aj z mojich daní. Preto sa ostro ohradzujem voči útokom p. Ziolkovského a jemu podobným.

Globálne označenie ateistov ako boľševikov a marxistov svedčí iba o obmedzenosti autora respektíve o jeho nenávisti voči všetkým, ktorí sa odmietajú podrobiť skostnatelým princípom a dogmám, ktoré dnes už odmieta aj väčšina veriacich.

Spochybňovanie ideí feminizmu - hnutia za zrovnoprávnenie žien - zas svedčí o mizogýnom (ženy nenávidiacom) postoji hierarchii katolíckej cirkvi, ktorá doteraz bráni ženám vo vysviacke a trápi svojich služobníkov celibátom. Je skutočne paradoxom spájať feminizmus s komunizmom, pretože ten ho odmietal ako buržoáznu teóriu. Akékoľvek hnutie za uplatnenie ľudských práv bolo pre komunizmus - rovnako ako pre cirkev - neprijateľné. Ak aj existuje okrajový prúd marxistického feminizmu, tento je marginálny a využíva niektoré východiská z Engelsa (ktorého si osvietení ľudia nedovolia len tak zhodiť zo stola). Osobne som sa stala feministkou práve kvôli katolíckej cirkvi, za čo im touto cestou srdečne ďakujem. Otvorilo mi to nové možnosti nazerania na život okolo seba, ktorých sa už nikdy nevzdám.

Všetci sme ateisti

V histórii ľudstva bolo uznávaných množstvo bohov, v ktorých dnes už nik neverí. Dá sa teda povedať, že vo vzťahu k Perúnovi, Diovi, Ištar či Afrodite sú už všetci ľudia ateisti. A tí, ktorí neveria v existenciu kresťanského či iného boha idú jednoducho konzekventne ďalej. Dôvody, prečo by v neho mali veriť sa im vidia rovnako absurdné ako to, prečo by mal kresťan veriť v Perúna (pravda, okrem toho, že mu to jeho Boh v Desatoro zakazuje).

Osobne som ochotná veriť, že pred dvoma tisícročiami chodil po zemi človek, charizmatický mladý Žid, ktorého životná filozofia si získala množstvo podporovateľov, pokiaľ na to existujú hodnoverné historické dôkazy. Tam však moja viera končí. Mýtus o jeho počatí duchom, nadprirodzenom pôvode a zmŕtvychvstaní idú za hranice toho, čo som ochotná slepo akceptovať. Je to pre mňa rovnaký mýtus ako o bohoch na Olympe. Som preto nemorálna a odsúdenia hodná? Ruku na srdce - keby dnes niekto chodil pomedzi ľudí a tvrdil, že sa narodil z panny oplodnenej duchom a jeho božský otec ho po smrti opäť oživí, je vysoko pravdepodobné, že by skončil vo zvieracej kazajke.

Samozrejme, že tento mýtus veľmi dobre slúži cirkevnej hierarchii, ktorá si na jeho základe vybudovala silnú mocenskú pozíciu, zhromaždila obrovské bohatstvo a zabezpečila pre svojich najvyšších predstaviteľov pohodlný život v blahobyte (kým svojim ovečkám káže skromnosť a pokoru a sľubuje kráľovstvo nebeské až po smrti). Osobne chápem ľudskú potrebu spirituality a myšlienku na niečo väčšie ako je on sám...na tú však nie sú potrebné ani sprostredkovatelia a ich kostoly.

Bioetické otázky

Jablkom sváru sa - nielen - v poslednom čase stali tzv. bioetické otázky. Nič nové pod slnkom, akurát sme ich predtým nazývali inak. Celý problém je v tom, že pokrokové sily spochybňujú cirkvou prehlasované dogmy o nedoknuteľnosti oplodneného vajíčka. A spochybňovanie dogiem je niečo, čo si cirkev nemôže dovoliť a nechce pripustiť.

Tento spor sa však nevedie na hranici viery. Tento spor sa vedie na hranici všeobecných hodnôt a chápania základných princípov fungovania biológie a na hranici racionálneho zmýšľania. Ak cirkevní dogmatici tvrdia, že oplodnené vajíčko má vyššie práva ako dospelá racionálne zmýšľajúca žena, je to nielen nemorálne, ale i primitívne. Rovnako ak bránia výskumu embryonálnych buniek, ktoré môžu zachrániť životy a zdravie miliónov ľudí, kvôli ich presvedčeniu, že oplodnené vajíčko je dôležitejšie ako pacient chorý na Alzheimera, je to nielen neetické, ale i škodlivé a hlúpe. Tento spor sa vedie jednoducho na hranici toho, čo je racionálne a pomáhajúce ľuďom a čo je dogmatické. Mnohí veriaci sú v tomto spore na strane zdravého rozumu a odmietajú cirkvou presadzované skostnatené prístupy. Je to spor o ochrane začínajúcej formy života (pri chorých na Alzheimera ich už životy nezaujímajú rovnako ako pri ženách) voči slobode nielen jednotlivca, ale i spoločnosti ako takej. Tá totiž formuje zákony a nastavuje pravidlá hry. Ak chce cirkev do nich hovoriť, je to jedine preto, aby ukázala svoju moc a vplyv. Aj preto sa skrýva za organizácie s naoko vedeckým názvom. V podstate však ide len a len o tú mocenskú hru, ktorú s nami - priznajme, že úspešne - hrala dve tisícročia a len s veľkou nechuťou sa jej vzdáva.

Som ateistka a som na to hrdá

„Byť ateistom nie je nič, za čo by sa bolo treba ospravedlňovať. Naopak, je to niečo, načo treba byť hrdý, že sa čelom staviame voči vzdialeným horizontom, že ateizmus temer vždy znamená zdravú nezávislosť mysle, áno, zdravú myseľ.." napísal Richard Dawkins.

Preto budem na svojom súkromnom blogu vždy v pondelok zverejňovať kapitolu z jeho knihy „The God Delusion" v slovenskom preklade Rastislava Škodu. Dúfam, že jej čítanie povzbudí mnohých a dodá im odvahu ozvať sa proti arogantným útokom podobným tomu spomínanému.

Nie, pán Ziolkovský, nepotrebujem sa skrývať za iné označenia ako sekulárny humanizmus. Som ateistka a viem prečo. A som na to hrdá.

A dobrá správa je, že ma už nemôžete upáliť.

Olga Pietruchová

Olga Pietruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu