Mesto sa rozkladá sa na siedmich strmých pahorkoch v nadmorskej výške takmer 600 metrov nad morom. Banská Štiavnica sa stala oficiálne mestom za vlády kráľa Bela IV, ktorý jej v roku 1238 udelil mestské právo.
Banícka klopačka. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch.
Na múre blízko námestia Sv. Trojice je príťažlivým spôsobom zobrazená história mesta. Okrem iného je na ňom spomenutá povesť o pastierovi, ktorému sa pri pasení kráv na kamenistých vŕškoch v lúčoch slnka na skale mihli dve jašterice - jedna strieborná a druhá zlatá. Rozbehol sa za nimi, ale tie sa mu schovali pod kameň. Pastier odvalil kameň, na čo ho oslepila žiara zlatej a striebornej rudy. Na tom mieste sa vraj začalo s ťažbou drahej rudy a jašterice sú odvtedy sú symbolom mesta.
Centrom mesta je Námestie sv. Trojice. V 15. storočí bolo námestie predelené stavbou Kostola sv. Kataríny a vznikol tak horný a dolný rínok.
V strede námestia stojí mohutný morový stĺp, ktorý postavili po morovej epidémii v roku 1711.
Talianski architekti, ktorí sa podieľali na prestavbe mnohých meštiackych domov v meste, dodali mestu flair a pôsobivú krásu renesančného slohu.
V 18. storočí bola Banská Štiavnica najväčším centrom ťažby drahých kovov v habsburskej monarchii. Vtedajšia panovníčka Mária Terézia rozhodla o zriadení Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, ktorá bola prvou banskou vysokou školou v Európe.
K architektonickým skvostom mesta patrí tzv. Starý hrad, kedysi slúžiaci ako kostol, neskôr prestavaný na pevnosť.
Mesto je plné čarovných zákutí a pohľadov...
Kostol Nanebavzatia Panny Márie. Pôvodne trojloďová románska bazilika z 30.rokov 13.storočia prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešnú klasicistickú podobu získala po požiari začiatkom 19. storočia.
Jedna z najkrajších dominánt mesta je Nový zámok, vypínajúci sa na vrchu Frauenberg (Ženský vrch) bola postavená v polovici 16. storočia. Jeho úlohou bolo chrániť mesto pred možným vpádom Turkov.
Zmysel pre detail nechýba ani našich priateľom, ktorý v Štiavnici zrekonštruovali starý dom na úbočí.
V Štiavnici nesmiete obísť botanickú záhradu, ktorú vysadili pred 150 rokmi. Ojedinelými druhmi v našom klimatickom pásme sú sekvoja mamutia rôzne cédre. Oci, len sa pozri, aká je tá sekvoja straaaaašne vysokááá!
V Štiavnici žila aj Mária Pischlová, múza básnika Andreja Sládkoviča, ktorá ho inšpirovala k napísaniu jednej z najkrajších ľúbostných básní Marína. V botanickej záhrade stojí pamätník Andrejovi Sládkovičovi.
Posledné lúče slnka osvetľujú Nový hrad a ruže na Ružovej ulici pohľad len spríjemňujú...
...kým v centre mesta už slnko dáva svoje zbohom.
Nakoniec sa v slnku kúpe už len vrchol Scharfenbergu s kalváriou, ktoré patria k neodmysliteľným dominantám Štiavnice.
Aj po zotmení sa dajú vychutnať malé krásy mesta ako je výstava miestneho umelca Vladimíra Oravca, naištalovaná v starej štôlni.
V každom prípade je to jedno z najrozprávkovejších miest ... a možno nie len u nás.
Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí bola 11.12.1993 v kolumbijskej Cartagéne pod položkou 400 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
Fotografie: autorka
Zdroje textu:
http://www.panorama.sk/go/clanky/1377.asp?lang=sk&sv=2
olgaolga.sk