...a odpusť nám naše viny (pedofília v katolíckej cirkvi) II.

Autor: Olga Pietruchová | 13.3.2008 o 8:39 (upravené 3.6.2010 o 11:21) | Karma článku: 12.92 | Prečítané  13465-krát

Katolícka cirkev sa zdala byť neochvejnou pevnosťou, postavenou na solídnych základoch morálky a etiky, obetavosti a láske k blížnemu. Bola to pravda v mnohých ohľadoch...ale nie vo všetkých. Tí vo vnútri pevnosti vedeli, že bezchybná je iba vonkajšia fasáda. Múry boli nahlodávané konfliktami moci, politických intríg a sexuálnych škandálov. V roku 1983 začali vznikať prvé nebezpečné trhliny. Naďalej sa však darilo udržiavať pokope aspoň fasádu, aj keď za cenu zahmlievania, utajovania a klamstiev. Čo sa však stalo o dvadsať rokov, otriaslo samotnými základmi pevnosti, skalou, na ktorou bola a je katolícka cirkev postavená.

Hoci prípady   z Luisiany a Massachusetts popísané v predchádzajúcom článku boli známe už predtým, až v bostonskom prípade sa škandál rozšíril z obvinených kňazov na biskupov a kardinálov, ktorí nad nimi držali ochrannú ruku. Geoghamov prípad sa stal symbolom nekritickej tolerancie, ktorou pristupovala katolícka cirkev k svojim vlastným „hriešnikom" z radov duchovných, samozrejme, na úkor ich obetí. Kňazov potichu preložila a s obeťami zaobchádzala chladno a pohŕdavo. Geogham bol nenapraviteľný patologický pedofil, na ktorého bolo podaných vyše dvesto žalôb kvôli obťažovaniu a znásilňovaniu. Je však pravdepodobné, že obetí bolo tri až štyrikrát viac. Perverzný farár chladne opisoval terapeutom, ako si vyhľadával obete - deti slobodných matiek živoriacich v chudobe, ktoré boli nadšené, že sa v ich živote ich synov konečne objavil muž - a ešte k tomu kňaz.

Kliknutím spustíte prezentáciuKardinál Law pod tlakom okolností vyhlásil v roku 2002 tzv. politiku „nulovej tolerancie" proti pedofilom v radoch duchovných. Následne odvolal deväť kňazov a sám poskytol orgánom činným v trestnom konaní mená a prípady 80 ďalších duchovných, na ktorých diecéza obdržala sťažnosti. Bolo však už príliš pozde. Správy o „bostonských praktikách" sa prevalili nielen v celom USA, ale po celom katolíckom svete. Konferencia amerických biskupov konečne začala konať a vydala spoločný dokument Charta ochrany detí a mladých ľudí, kde sa v preambule hovorí: "My, biskupi, uznávame naše chyby a našu úlohu v tom  utrpení,  ospravedlňujeme sa a preberáme zodpovednosť za príliš časté zlyhania voči obetiam a našim ľuďom v minulosti."

Katolícka cirkev v USA tajne vyplatila vyše 1,3 miliardy dolárov, aby prinútila obete mlčať. Spustená lavína sa však už zastaviť nedala. Ukázalo sa, že v poslednom desaťročí bolo len v bostonskej diecéze mimosúdne vyrovnaných množstvo prípadov spáchaných vyše sedemdesiatimi kňazmi. Neskôr sa databáza rozšírila len v Bostonskej diecéze na 206 duchovných. Medzi obvinenými v Bostone boli kňazi, ktorí sa tešili maximálnej dôvere - otec Birmighan, otec Shanley, otec Tupia a stovky ďalších. Pred aférou bol Boston mestom s najväčším počtom katolíckych veriacich v celom USA, čomu zodpovedala aj pozícia katolíckej cirkvi v meste a jej bohatstvo. Veriaci boli šokovaní a hlboko sklamaní. Peniaze, ktoré oni poskytovali na chod svojej cirkvi, používala diecéza na umlčanie obetí sexuálneho zneužívania. Hrádza sa pretrhla a katolíci prestali svoju cirkev finančne podporovať. Dnes je bostonská diecéza finančne zruinovaná.

Verejnosť žiadala aj hlavu kardinála Lawa, ktorý roky tieto hnusné praktiky kryl a nič proti nim nepodnikol. Bol schválený zákon, ktorý prikazoval predstaviteľom cirkvi nahlasovať prípady sexuálneho zneužívania detí svetským úradom. Štátni prokurátori začali vydávať na kňazov zatykače. Kardinál Law koncom roku 2002 pod tlakom verejnej mienky rezignoval.

...ako i my odpúšťame svojim vinníkom

Katolícka cirkev sa snažila vysvetliť zlyhanie svojich členov tlakom modernej doby, sexuálnou revolúciou a „propagáciou homosexuality". Nedá sa vraj čudovať, že psychicky slabší duchovní pod takýmto vplyvom zlyhali. Nakoniec, veď sú to len ľudia.

Tajný dokument Vatikánu z roku 1962, dokazujúci opak, odhalil texaský právnik Daniel Shea zastupujúci obete sexuálneho zneužívania katolíckymi kňazmi. Dokument s názvom "Crimen Sollicitationis", ktorého pravosť potvrdila katolícka cirkev v Anglicku a Walese, presne určoval postup v prípade odhalenia sexuálneho zneužívania vo vzťahu kňaza a člena jeho kongregácie. Inštrukcie sa týkali aj obscénnych aktov, páchaných duchovnými na mladých ľuďoch oboch pohlaví alebo na zvieratách. Dokument schválený pápežom Jánom XXIII. a podpísaný kardinálom Ottavianim bol adresovaný všetkým „patriarchom, arcibiskupom, biskupom a iným diecéznym predstaveným" a poskytoval inštrukcie postupu v prípade sexuálnych zločinov. Nariaďoval biskupom, aby sa týmito prípadmi zaoberali „v najvyššom stupni utajenia,...vo večnom mlčaní" a „dodržiavali najprísnejšie tajomstvo, ktoré je považované za tajomstvo Svätej stolice" pod hrozbou trestu exkomunikácie z katolíckej cirkvi. Písomné dôkazy mali byť uložené v tajných archívoch ako prísne tajné. Nesmeli sa publikovať ani komentovať.

Právnik Daniel Shea odovzdal dokument americkým úradom, aby zahájili federálne vyšetrovanie kvôli podozreniu z utajovania sexuálnych trestných činov. Rozsiahle reportáže o ňom zverejnili všetky známe noviny a Observer priniesol jeho plnú verziu. "Crimen Sollicitationis" jasne dokazoval, že katolícka cirkev na čele s Vatikánom nielenže vedela o páchaní sexuálneho násilia v radoch svojich duchovných, ale uzavrela aj medzinárodné spiknutie s cieľom zatajiť ich. Fakt, že už v roku 1962 sa Vatikán zaoberal na najvyššej úrovni prípadmi pedofílie a sodomie medzi svojimi kňazmi zároveň vyvrátil tvrdenie, že zlyhania kňazov sú následkom modernej doby a všeobecnej sexuálnej neviazanosti. Naopak, potvrdil skutočnosť, že zverejnené prípady zrejme predstavujú len povestnú špičku ľadovca. Bolo zrejmé, že biskupi v USA i v Európe, chrániaci duchovných, podozrivých zo sexuálneho zneužívania detí a mladistvých presúvajúc ich na iné farnosti, konali v súlade s inštrukciami z Vatikánu.

Cirkevní právnici argumentovali, že dokument sa týkal iba cirkevného práva a že je navyše neplatný, nakoľko platí zreformované kánonické právo z roku 1983 a to v prípade zistenia pedofílie umožňuje kňaza exkomunikovať. Navyše, výklad dokumentu bol vraj nesprávne podaný a vytrhnutý z kontextu.

Observer však vyvrátil tieto tvrdenia tým, že poukázal na dopis v mene Svätej stolice z roku 2001 (angl. preklad tu). List rozoslal biskupom kardinál Ratzinger, vtedy po pápežovi najmocnejší muž v Ríme stojaci na čele Kongregácie pre doktrínu viery (úrad kedysi riadiaci inkvizíciu). V liste sa píše, že menovaný dokument z roku 1962 je stále platný a že prípady prehreškov vrátane "porušenia šiesteho prikázania s osobami mladšími ako 18 rokov" podliehajú výhradne cirkevnému vyšetrovaniu a prísnemu utajeniu. Dnes stojí Jozef Ratzinger - známy pod menom Benedikt XVI. - ako pápež na čele katolíckej cirkvi.   Kliknutím spustíte video

BBC natočila o pozadí utajovania sexuálnych škandálov dokument "Sex crimes and the Vatican", ktorý vyvolal obrovskú polemiku. V ňom poukazuje práve na zodpovednosť súčasného najmocnejšieho muža katolíckej cirkvi, pápeža Benedikta XVI., za utajovanie sexuálnych škandálov. Je len typické, že V Taliansku sa pokúšala katolícka cirkev zabrániť jeho odvysielaniu.

Nepriaznivé ohlasy vo verejnosti vyvolalo aj určité zľahčovanie prípadov sexuálneho zneužívania detí. Americkí kardináli po schôdzke vo Vatikáne vydali spoločné vyhlásenie, podľa ktorého sa väčšina prípadov týkala dospievajúcich chlapcov vo veku od 11 rokov a teda nešlo o „skutočnú pedofíliu". Je pravda, že polovica zneužitých bola vo veku 11 až 14 rokov (čo je podľa zákonov ešte vždy pedofília), ale 6 percent zneužitých bolo mladších ako sedem rokov. Okrem toho, sexuálny akt vynútený z pozície sily je považovaný za neprípustný a trestný, bez ohľadu na vek obete. Diskusia vo vnútri cirkvi a nepriazeň Vatikánu sa však namiesto riešenia prípadov pedofílie nasmerovala voči homosexuálom, ktorých je zrejme v radoch duchovných viac ako v bežnom obyvateľstve. Hoci neexistuje žiadny dôkaz o tom, že homosexuálni muži sa voči chlapcom správajú inak ako heterosexuálni voči dievčatám a valná väčšina gejov chlapcov nezneužíva, Vatikán vytiahol do ťaženia práve proti nim. To sa však proti Vatikánu už začala ozývať aj hlasná kritika z vlastných radov.

Napriek tomu boli podľa informácií SNAP (iniciatívy obetí násilia duchovných) pri voľbe nového pápeža medzi favoritmi aj traja kardináli, obvinení z podobných prípadov utajovania a krytia pedofilov. K nim patril aj druhý najmocnejší muž Vatikánu kardinál Angelo Sodano. Ten sa snažil apelovaním na ministerku zahraničných vecí USA Condoleezzu Rice zablokovať súdny proces z Kentucky, v ktorom bol medzi obžalovanými aj samotný Vatikán.

Americká biskupská konferencia zverejnila v roku 2004 výsledky dvoch štúdií, podľa ktorých bolo v rokoch 1950 až 2002 v Spojených štátoch cirkevnými predstaviteľmi zneužitých najmenej 10 677 detí a mladistvých. Pohlavné zneužitie spáchalo 4392 kňazov, čo predstavuje 4 percentá z celkového počtu duchovných v USA.

....ako v USA tak i na vo zvyšku kresťanského sveta

Múry naoko neodbytnej pevnosti dostávali ďalšie a ďalšie trhliny. Aféry pedofílie a sexuálneho obťažovania zasiahli najvyšších predstaviteľov cirkvi po celom svete, od Austrálie a latinskej Ameriky cez USA a Kanadu až do Európy. Biskupi Brendan Comiskey z Írska, John Aloysius Ward z Walesu a Alphonsus Penney z Kanady rezignovali na svoje posty kvôli utajovaniu prípadov pedofílie medzi v radoch duchovných. Rakúsky kardinál Hermann Groer, arcibiskupi Edgardo Storni z Argentíny a Juliusz Paetz z poľskej Poznani, ako i biskup Bishop Hansjoerg Vogel zo Švajčiarska a Hubert O'Connor z Kanady odstúpili kvôli obvineniam týkajúcich sa ich samotných.  Biskup Franziskus Eisenbach z nemeckého Mainzu rezignoval po obvineniach univerzitnej profesorky, ktorú sexuálne napadol počas procedúry exorcizmu(!). V susedných Čechách to bol prípad biskupa Jana Graubnera, ktorý kryl prípady pedofílie kňaza Františka Mertu. Okrem týchto čelných predstaviteľov bolo obvinených množstvo radových duchovných. Nové prípady stále vychádzajú na povrch, len nedávno to bolo o jezuzicoh, ktorí posielali pedofilných duchovných na Aljašku.

Seminár v rakúskom St. Pölten bol zatvorený kvôli prechovávaniu detskej pornografie a zneužívania žiakov. Škandál odkryl rakúsky časopis Profil. Na vyše 40 000 fotografiách a videozáznamoch boli zachytení duchovní v chúlostivých situáciách so seminaristami a údajne aj detská pornografia. „Samozrejme, všetci o tých otvorených perverznostiach vedeli, nedalo sa to prehliadnuť," povedal pre Profil jeden zo žiakov seminára. „V cirkvi sú veci, ktoré sú tabu, človek ani nevie, ako by to mohol obísť, neviete, ako by ste také niečo mohli otvorene vyložiť na stôl," dodal. Kritike čelil najmä biskup diecézy v St. Pöltene Kurt Krenn, ktorý pre novinárov pripustil, že fotografie sú pravé, nevidel však na nich nič zlé. „Videl som ich predtým. Počas sviatkov sa učitelia a študenti správajú uvoľnenejšie. Nie je to také významné. Sú to len chlapčenské žartíky," povedal Krenn pre televíziu ORF. (podľa NO)

boston_shame.jpgUčenie o morálke, celibáte a pohlavnej zdržanlivosti pred manželstvom stratilo na vierohodnosti a samotná katolícka cirkev prišla o dôveru miliónov svojich členov a členiek, najmä v USA. Hlboké sklamanie, ktoré pocítili úprimní veriaci, sa netýkalo ani tak samotných sexuálnych deliktov ako skutoč-nosti, že sa hierarchia RKC až do najvyšších miest snažila škandály zľahčovať a kryť.  Podozrenia padli zákonite aj na hlavy čistých a obetavých duchovných, konajú- cich svoju službu v najlepšom úmysle a viere.

Ospravedlňovania v duchu toho, že "pedofili sa vyskytujú všade, napr. aj v športových kluboch", pred verejnosťou neobstoja. Žiadna iná inštitúcia sa nepovažuje za vzor mravnosti a nekladie celibát na podest  dokonalosti pozemského života. Žiadna iná inštitúcia nebola a nie je tak prísna v oblasti sexuálnej morálky a nekáže ľuďom, ako sa majú správať vo svojich spálniach.

Potrvá ešte dlho, kým sa katolíckej cirkvi v niektorých krajinách podarí s týmito škandálmi vyrovnať - ak je to vôbec možné. Trhliny v múroch pevnosti sú príliš hlboké a siahajú až do jej základov. Bostonská aféra tak navždy zostane príkladom toho, ako boli práva jednotlivca odsúvané a porušované v záujme mocnej inštitúcie.  Rovnako však ukázala možnosť, ako môžu obyčajní smrteľníci otriasť naoko nedobytnými pevnosťami.

Spracované podľa liniek uvedených v texte a v závere 

Foto v perexe: Kardinál B.Law, Boston Globe
Zdroj fotografií: Boston Globe

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Fico sa vrátil s Mečiarovým duchom

Uvoľnený premiér prevzal slovník Vladimíra Mečiara. Tvrdí, že vo voľbách bojoval s tretím sektorom.

KOMENTÁRE

Fico sa pýta, prečo by mal odísť. Nech sa páči, odpoveď

Ako vraví, má mimoriadne rozviazané ruky a cíti sa teraz úplne slobodne.

TECH

Ukázali, čo by ste zažili pri jazde hyperloopom z Bratislavy do Viedne

Jej vplyv na telo je stále len hypotézou.


Už ste čítali?