reklama

List kresťanskému národu I. (kritika náboženského fanatizmu)

"Niekde na svete muž uniesol dievčatko. Čoskoro ju znásilní, bude mučiť a zavraždí. Ak sa ukrutnosť tohoto druhu nedeje presne v tejto chvíli, stane sa v priebehu niekoľkých hodín alebo maximálne dní. Taká je istota vyplývajúca zo štatistických zákonov a podliehajú je životy miliárd ľudí. Štatistiky tiež naznačujú, že rodičia tohoto dievčatka veria, že všemocný a všemilujúci Boh dohliada na nich a ich rodinu."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (308)
Obrázok blogu

Prvý rok tretieho tisícročia poznamenali udalosti, ktorej dôsledky si zrejme uvedomíme až s dlhším odstupom. Útok na dvojičky 11.septembra začal novú éru križiackych ťažení, o ktorých sme si mysleli, že ostali len temnou históriou. Náboženský fanatizmus vystúpil z tieňa a stal sa leitmotívom politiky najväčšej svetovej mocnosti. Americký prezident je presvedčený, že útok na Irak bol jeho poslaním daným priamo od Boha. Pritom sa zďaleka nejedná len o ťaženie proti moslimským teroristom, s rovnakou vervou sa náboženskí fanatici púšťajú do agendy interrupcií a plánovania rodičovstva, eutanázie, homosexuality, ale i vedeského pokroku a darwinizmu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci by sa zdalo, že problémy USA sa sekulárnej Európy netýkajú, nie je to tak. V globálnom svete ovlpyvňuje každý krok niektorej z veľmocí zákonite i zvyšok sveta. Okrem toho, v posledným rokoch zažívame aj na Slovensku prípady, kedy fundamentalistické náboženstvo vplýva na politický život spoločnosti a to spôsobom, ktorý by ani v oveľa religióznejšom USA nebol možný. Tam si totiž - na rozdiel od nás - vážia nadovšetko ústavu. Stači spomenúť známy prípad pomníka s desiatimi prikázaniami v dvoch súdnych budovách v Kentucky, ktoré najvyšší súd odmietol ako porušenie prvého dodatku ústavy, zaručujúceho oddelenie štátu a cirkvi. Pre porovnanie si spomeňme na kaplnky, ktoré bývaný minister vnútra za KDH nechal inštalovať v budovách policajného zboru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, takýto tlak zákonite vyvoláva aj protireakcie. V poslednej dobe vyšlo v Európe a hlavne USA niekoľko zaujímavých kníh, poukazujúcich na škodlivé praktiky fanatického náboženstva, hlavne kresťanstva, ktoré nás ovplyvňuje najviac. Na svojom blogu vám chcem priblížiť niektoré z nich a zverejním preklady vybraných častí. Začnem americkým autorom Samom Harrisom a jeho "Listom kresťanskému národu". Príjemné čítanie.

LIST KRESŤANSKÉMU NÁRODU - Sam Harris

Horeuvedeným príbehom o dievčatku začína svoju knihu Sam Harris. V útlej knižočke sa prihovára svojim americkým spoluobčanom. Kresťan, ktorého Harris týmto listom oslovuje, je „kresťanom v užšom slova zmysle“. Takáto osoba verí, že Biblia je inšpirovaná slovom Božím a že len prijatie Ježiša Krista vedie k spaseniu po smrti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Desiatky prieskumov dokumentujú, že viac ako polovica amerického obyvateľstva sa hlási k takejto viere. Každý americký prezident sa zaklína Bohom, v Boha veria Američania na svojich bankovkách, na uliciach amerických miest môžete vidieť potulných kazateľov a na obrazovkách televízorov každodenné davy v náboženskej extáze. Zbožní Američania s vervou bojujú proti výuke evolučnej teórie na školách a zakladajú vážne sa tváriace múzeá, v ktorých sú dinosaury súčasníkmi ľudí.

Podľa nedávneho Gallupovho prieskumu plných 53 % Američanov verí, že človeka stvoril Boh osobne presne tak, ako to popisuje kniha Genesis. Napriek celému storočiu vedeckých poznatkov potvrdzujúcich dávnosť života na Zemi, viac ako polovica Harrisovych susedov verí, že celý vesmír bol stvorený pred šesťtisíc rokmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keby títo ľudia nemali zásadný politický vplyv na najväčšiu vojenskú mocnosť na svete, dalo by sa nad týmto tragikomickým panoptikom myknúť plecom. Medzi rozvinutými krajinami stoja Spojené štáty v tomto osamotené. „Naša krajina dnes vypadá ako potácajúci sa, agresívny, nahlúply obor. Každý komu záleží na osude civilizácie urobí správne keď uzná, že kombinácia veľkej moci s veľkou hlúposťou je strašidelná“, píše Harris.

Pre človeka zo sekulárnej Európy je americká pobožnosť prekvapujúca, pre mnohých až stredoveká. Dnešné generácie európskych veriacich patria skôr do skupiny, ktorú Harris nazýva liberálnymi alebo umiernenými kresťanmi. Veľká väčšina z nás má dobrých priateľov, ktorí patria do tejto skupiny milých a tolerantných ľudí, podľa ktorých existuje široké a nádherné územie medzi ateizmom a náboženským fundamentalizmom, ktoré v tichosti objavovali generácie hĺbavých kresťanov. Podľa liberálov a umiernených je viera o mystériu a zmysle života, o spiritualite a spoločenstve, o láske.

Je Biblia kniha alebo Božie posolstvo?

Harris nám stavia logickú otázku: buď je Biblia posolstvom Božím, alebo je to len obyčajná kniha, napísaná smrteľníkmi. Alebo bol Ježiš nadprirodzeným synom všemocného alebo iba charizmatickým lídrom más. Ak je Biblia obyčajná kniha a Ježiš bol obyčajným človekom, základná doktrína kresťanstva je chybná. Celá história kresťanskej teológie je v takom prípade príbehom mužov, pestujúcich kolektívne poblúznenie.

„Ak sú základné princípy kresťanstva pravdivé, potom na neveriacich ako som ja čakajú veľmi kruté prekvapenia. Najmenej polovica obyvateľov USA je o tom presvedčená“. A samozrejme, rovnako presvedčená je o tom veľká väčšina islamského sveta, len tá jediná pravá kniha sa u nich volá Korán a prorok Mohamed.

Kresťania často tvrdia, že Biblia predpovedá historické udalosti. Keby Biblia bola dokonalá kniha vševedúcej bytosti obsahujúca proroctvá o budúcnosti, robila by o udalostiach ľudstva prefektne presné predpovede. Očakávali by sme, že bude obsahovať pasáž ako napríklad: „Koncom dvadsiateho storočia ľudstvo vyvinie globálne prepojený system počítačov – jeho princíp som určil v knihe Leviticus – a tento systém pomenuje internet”. Biblia nič také neobsahuje. V skutočnosti neobsahuje jedinú vetu, ktorá by nemohla byť napísaná mužom alebo ženou žijúcou v prvom storočí.

Prečo Biblia nehovorí nič napríklad o liečbe rakoviny? V tejto chvíli dobrí, zbožní ľudia strašlivo umierajú na rakovinu, mnohé z nich sú deti. Biblia je veľmi hrubá kniha. Boh mal dosť miesta na to, aby nás do detailu informoval ako máme držať otrokov a obetovať širokú škálu zvierat, ale o záchrane života je tam veľmi málo (pravda, ak vynecháme zázraky vzkriesenia z mŕtvych).

Božia dobrota

Príklady Božieho zlyhania pri ochrane ľudstva sú všadeprítomné. Mesto New Orleans bolo nedávno zničené hurikánom. Viac ako tisíc ľudí zahynulo, desiatky tisíc prišli o všetky svoje pozemské statky a skoro milión bol presídlený. Skoro každá osoba žijúca v New Orleans vo chvíli úderu hurikánu Katrina zdieľala vieru vo všemocného, vševedúceho a milosrdného Boha.

Čo asi robil Boh, kým Katrina devastovala ich mesto? Nepočul modlitby tých starých mužov a žien, čo unikli pred stúpajúcou vodou do bezpečia podkroví, aby sa tam pomaly utopili?. Boli to dobrí ľudia, ktorí sa poctivo modlili po celý ich život. Pripustíte, čo je zjavné? Títo úbohí ľudia zomreli hovoriac k imaginárnemu priateľovi a čakajúc na jeho pomoc.

Samozrejme, bolo množstvo varovaní, že búrka „biblických rozmerov“ zasiahne New Orleans. Je aj jasné, že reakcia štátu na vyvíjajúcu sa katastrofu bola tragicky neadekvátna. Boli to však varovania urobené na základe vedy. Náboženstvo neposkytlo vôbec nič. Včasné varovania o trase Katriny vytiahli z nemej Prírody meteorologické výpočty a satelity. Boh o svojich plánoch nepovedal nikomu.

Keby sa obyvatelia New Orleansu mali spoľahnúť len na milosť Božiu, nevedeli by o blížiacom sa vražednom hurikáne, až kým by nezacítili prvé poryvy vetra na svojich tvárach. A predsa: prieskum uskutočnený The Washington Post zistil, že 80% tých, čo Katrinu prežili, tvrdí, že hurikán ich vieru v Boha posilnil.

Dobro robené pre Boha

Mnohí kresťania sa nepochybne snažia konať dobro. Sú medzi nimi napríklad kresťanskú misionári. Misionári v rozvojových krajinách premrhajú mnoho času a peňazí (nehovoriac o dobrej vôli nekresťanov) konvertovaním ľudí v núdzi, šíria nesprávne informácie o antikoncepcii a pohlavne prenosných chorobách a utajujú vedecky overené informácie. Hoci misionári robia mnoho vznešených vecí a nesú pritom veľké riziko, ich dogmatizmus stále šíri aj ignoranciu a smrť.

Dobrovoľníci zo sekulárnych organizácií ako sú Lekári bez hraníc naopak neplytvajú žiadny čas na to, aby ľuďom vykladali o panenskom zrodení Ježiša. Rovnako nehovoria ľuďom v subsaharskej Afrike, kde skoro štyri milióny ľudí každý rok zomierajú na AIDS, že použitie kondómu je hriešne. O kresťanských misionároch je známe, že hlásajú hriešnosť používania kondómov v dedinách, kde žiadne iné informácie o kondómoch nie sú dostupné. To je genocída.

Mimochodom, položme si otázku, čo je morálnejšie: pomáhať ľuďom preto, aby sme ich zbavili utrpenia alebo preto, že veríme, že nás stvoriteľ za to odmení?

Sú ateisti zlo?

Ak je pravdou, že náboženská viera ponúka jedinú skutočnú bázu pre morálnosť ako tomu veria mnohí kresťania, potom by ateisti mali byť menej morálni ako veriaci. V skutočnosti by mali byť úplne nemorálni. Sú?

Páchajú členovia ateistických organizácií viac násilných skutkov ako je ich oprávnený podiel? Klamú, podvádzajú a kradnú nad mieru členovia americkej Národnej akadémie vied, z ktorých 93 % neverí v Boha? Môžeme sa spoľahnúť, že nie. A predsa sú ateisti najopovrhovanejšia menšina v Spojených štátoch.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že byť ateistom je dokonalá prekážka pre zvolenie do vysokej funkcie v USA , väčšia ako byť ženou, čiernym, moslimom alebo homosexuálom.

Tisícové davy nedávno v moslimskom svete pálili európske veľvyslanectvá, vydávali hrozby, brali rukojemníkov, dokonca vraždili ľudí na protest voči karikatúram zobrazujúcim proroka Mohameda, ktoré boli uverejnené v dánskych novinách.

Kedy boli posledné ateistické nepokoje? Existujú kdekoľvek na Zemi noviny, ktoré by váhali uverejniť karikatúry o ateizme zo strachu, že by boli unesení či zabití ich novinári?

Spojené štáty sú medzi vyspelými krajinami unikátne úrovňou svojej nábožnosti – a sú tiež unikátne vysokým počtom vrážd, potratov, tehotenstiev mladistvých, popráv, sexuálne prenosných chorôb, väzňov a vysokou detskou úmrtnosťou. To isté porovnanie platí aj vnútri USA: južné a centrálne štáty s najvyššou mierou religiozity sú obzvlášť premorené uvedenými problémami. Sekulárnejšie štáty severovýchodu sa blížia európskym normám.

Hoci afiliácia k politickej strane v USA nie je perfektným indikátorom religiozity, je dobre známe, že “červené štáty” voliace republikánov sú červené najmä v dôsledku obrovského politického vplyvu konzervatívnych kresťanov.

Ak by existovala korelácia medzi vierou a zdravím spoločnosti, mali by sme očakávať nejaké jej známky v červených štátoch USA. Nevidíme ich. Z dvadsiatich piatich najnebezpečnejších miest je 76% v červených štátoch. V skutočnosti tri z piatich najnebezpečnejších miest v USA sú v nábožnom štáte Texas. 12 štátov s najvyššou mierou vlúpaní je červených a z 22 štátov s najvyšším výskytom vrážd je červených 17.

Harris netvrdí, že nábožnosť podporuje zločinnosť. Uvedené údaje neodpovedajú na otázku kauzality – viera v Boha môže vyvierať z spoločenskej disfunkčnosti, spoločenská disfunkčnosť môže posilňovať vieru v Boha, oba faktory sa môžu navzájom posilňovať alebo oba môžu prameniť z hlbšieho zdroja problémov. (Podľa mňa je tu korelácia medzi nízkou úrovňou vzdelania, ktorá zodpovedá vyššej religiozite, vyššej nezamestnanosti a tým vyššej kriminalite. pozn.autorky)

Štatistiky dokazujú, že ateizmus je kompatibilný so základnými ašpiráciami slušnej občianskej spoločnosti a že viera v Boha nezaisťuje zdravú spoločnosť. Navyše údaje dokladujú, že krajiny s vysokou úrovňou ateizmu a sekulariznu sú najcharitatívnejšie v zmysle prostriedkov, ktoré dávajú na sociálne programy a na pomoc rozvojovým krajinám.

Pochybný vzťah medzi kresťanskou rétorikou o duchovných hodnotách nad materiálnymi a skutočnosťou ukazuje aj rozpor s ďalšími kritériami sociálnej nerovnosti. Vezmime napríklad pomer platov manažérov najvýznamnejších firiem k platu ich priemerných pracovníkov: v Británii je to 24:1, vo Francúzsku 15:1, vo Švédsku 13:1. V Spojených štátoch amerických, kde 80 percent obyvateľov očakáva, že v Súdny deň budú predvolaní pred Boha, je to 475:1.

Pokračovanie

V článku boli použité pasáže z článku List kresťanskému národu od Juraja Mesíka (manžel autorky) a s jeho súhlasom.

Olga Pietruchová

Olga Pietruchová

Bloger 
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu